Veronikina šatka

Veronikina šatka (lat. Sudarium, tal. Volto Santo) alebo aj Veronikin závoj, Veronikin ručník je rímskokatolícka relikvia, ktorá nesie obraz tváre Ježiša Krista. Podľa legendy a šiesteho zastavenia Krížovej cesty podala Svätá Veronika Ježišovi šatku, ktorou sa utrel a tak otlačil svoju tvár na túto pamiatku. Podľa cirkvi je to spoločne s Turínskym plátnom najvzácnejšia relikvia rímskokatolíckej cirkvi.^[1] Existuje však mnoho podobizní, no za pravú sa pokladá Šatka z Manopella.

Obraz Hansa Memlinga, ktorý namaľoval sv. Veroniku a jej šatku

Legenda

V evanjeliach nenachádzame žiadnu zmienku o príbehu Veroniky a jej šatky. Tento príbeh je stáročia len tradovaný, no fakt, že podľa anglickej Katolíckej encyklopédie pochádza meno Veronika z latinských slov „Vera“ (pravá) a „Icon“ (podoba), čo v gréčtine znamená aj „obraz“, nám ukazuje, že sa nejedná o nejaký výmysel.^[2]

Podobizne

Šatka z Manopella

Šatka z Manopella

Bližšie informácie v hlavnom článku: Šatka z Manopella

V roku (1506?) doniesol do talianskeho mestečka Manopello neznámy pútnik šatku, ktorú miestni kapucíni uložili do relikviára. Šatka s rozmermi 17,5x24 cm je dodnes vystavená a pravdepodobne je to pravá Veronikina šatka, pretože okrem toho, že si ju prišiel pozrieť Benedikt XVI., táto šatka je akoby ikonou všetkých východných obrazov a podobizní Ježiša Krista.^[2][3]

Svätá tvár z Janova

Svätá tvár sv. Silvestra

Táto Kristová tvár sa nachádza v Matildskej kaplnke vo Vatikáne. Jeho počiatky siahajú do 16. storočia, kedy sa tento obraz spomína.

Svätá tvár z Viedne

Táto ikona je kópia Svätej tváre sv. Silvestra, pretože v jej pravom hornom rohu je podpis P. Strozziho, ktorý ako tajomník pápeža Pavla V. vytvoril v roku 1617 6 kópií a táto je jedna z nich.

Svätá tvár z Jaénskej katedrály

Relikvia sv. tváre z Alicante

Vatikánska Veronika v Bazilike sv. Petra

Veronikina šatka uchovávaná v kaplnke sv. Veroniky v období 8. storočia je spomínaná v pápežskej kronike z roku 753, kedy pápež Štefan II. niesol v slávnostnej procesii Kristovu tvár nenamaľovanú ľudskou rukou.^[4] Táto relikvia sa nazývala aj „prvá ikona“, „plátno z Kamuliana“ alebo „medailón z Edessy“.^[4] Okolo roku 1208 pápež Inocent III. vystavil šatku verejnosti a do Vatikánu začali prichádzať mnohí kresťania, aby si uctili túto relikviu.^[2] Aj roku 1300 pri príležitosti jubilejného roku si Veronikinu šatku prišli uctiť mnohí pútnici, no šatka záhadne zmizla.^[5][6] Iný zdroj však tvrdí, že šatka zmizla až pri rímskom vyplienení v roku 1527, keď španielske vojská vtrhli do Ríma a aj samotný pápež bol evakuovaný do Anjelského hradu. Tieto vojská vpadli aj do Vatikánu. Vatikán nikdy nepotvrdil, že ktorá šatka je tá „pravá“, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa nachádza v mestečku Manopello, pretože je akoby vzorom priam všetkých východných ikon Ježiša Krista.

Pozri aj

• Turínske plátno