Vlys (architektúra)

Vlys je v klasickej rádovej architektúre stredná časť vodorovného prekladu (kladia) medzi architrávom a rímsou^[1], ktorý tvorí priebežný hladký, alebo členený pás. V dórskom slohu sa skladá z triglyfov a metop, v iónskom slohu býva hladký alebo zdobený reliéfom či písmom. Korintský vlys je podobný iónskemu, ale býva ozdobnejší. Rímsky vlys je veľmi často ešte bohatší a je oveľa plastickejší.

Vlys v dórskom slohu.

Vlys na rotunde v Kapitole, zobrazujúci scény z amerických dejín.

V širšom zmysle je vlys ľubovoľný vodorovný pás na budovách, ktorý je vyplnený figurálnym, rastlinným alebo ornamentálnym reliéfom, prípadne zdobený sgrafitami alebo maľbou. Dodáva budove dekoratívny vzhľad na jej vrchole^[1].

Typy vlysov

Diamantový vlys

Ornament vlysu je tvorený šrvorbokým ihlanom. Tento vlys sa používal v období neskorého romantizmu a má výrazný plastický účinok.

Oblúčikový vlys

Ornament tohto vlysu je tvorený radom polkruhových oblúčkov. Používal sa najmä v románskej architektúre.