Vostok (kozmická loď)

Vostok bola jednomiestna kozmická loď využívaná v sovietskom kozmickom programe Vostok určená na lety po obežnej dráhe okolo Zeme. Na lodi Vostok 1 uskutočnil J. A. Gagarin prvý kozmický let 12. apríla 1961. Štartoval z kozmodrómu Bajkonur o 9 h 07 min moskovského času; oblet Zeme vrátane pristávania trval 1 h 48 min. Loď s dĺžkou 7,3 m a hmotnosťou 4 730 kg sa pohybovala vo výškach 181 – 327 km. Pristála pri obci Smelovska v Saratovskej oblasti. Na dráhu ju vyniesla nosná raketa Vostok. Program ďalších letov kozmických lodí Vostok obsahoval okrem overovania letových zariadení, spojenia a lekárskych výskumov postupné predlžovanie kozmického letu v stave beztiaže, skupinový let (Vostok 3-Vostok 4 a Vostok 5-Vostok 6). V kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 70-hodinový let prvá kozmonautka V. V. Tereškovová. Všetky lode štartovali z kozmodrómu Bajkonur na dráhu so sklonom 65°.

Vostok
Model kozmickej lode Vostok-3KA s tretím stupňom nosnej rakety
Základné údaje
Výrobca	OKB-1, Kaliningrad, Moskovská oblasť
Konštrukcia	Sergej Koroľov
Krajina pôvodu	Sovietsky zväz
Prevádzkovateľ	sovietsky kozmický program
Použitie	overenie možnosti pilotovaného kozmického letu
Technické údaje
Typ	kozmická loď na dopravu posádky
Nosná raketa	Vostok-K
Životnosť	10 dní
Hmotnosť pri štarte	4 731 kg (pri štarte Vostoku 2)
Kapacita posádky	1 kozmonaut
Dĺžka	4,40 m (bez antén)
Priemer	2,43 m
Objem	2,8 m³ (obývateľný)
Motory	1 × brzdiaci motor TDU-1 (AK20F/TG-02)
Oblasť pôsobenia	nízka obežná dráha Zeme
Výrobné špecifikácie a súvisiace zariadenia
Stav	vyradená
Vypustených	11+
Prvý štart	15. mája 1960 (Sputnik 4)
Posledný štart	16. júna 1963 (Vostok 6)
Deriváty	Foton Voschod
Kozmonautický portál

Opis

Kozmické lode Vostok sa skladali z hermeticky uzatvorenej kabíny pre kozmonautov, z prístrojovej časti a brzdiaceho zariadenia. Pre bezpečný prechod cez atmosféru bola kabína zvonku obložená tepelnou izoláciou. Všetky tri priezory boli zabezpečené ohňovzdorným sklom a zvonku ich ochraňoval ešte odklopný kryt. Orientáciu lode mohol kozmonaut meniť sám. Stabilizáciu lode Vostok regulovalo slnečné svetlo, takže orientácia lode v priestore sa po odchýlke vždy upravovala vzhľadom na Slnko. Súčasťou riadiaceho zariadenia bol aj malý glóbus, ktorý sa otáčal a vždy ukazoval tú časť povrchu Zeme, nad ktorou kozmická loď práve prechádzala. Obojstranný rádiový prenos zabezpečoval nepretržité spojenie so Zemou.

Kozmickú loď sledovali pozorovacie stanice rozmiestnené na území Sovietskeho zväzu a na lodiach. Kozmonauta snímali dve televízne kamery, spredu a zboku. Obraz sa vysielal do celého sveta. Čistotu vzduchu v kabíne udržiavalo automatické regeneračné zariadenie. Prívod kyslíka si mohol kozmonaut čiastočne regulovať aj sám. Každý kozmonaut pri lete kozmickou loďou Vostok mal oblečený skafander, ktorý mal však úplne uzavretý iba počas výstupu na obežnú dráhu a počas zostupu z nej.

Lety kozmických lodí Vostok

Do vesmíru sa celkovo vydalo šesť pilotovaných lodí Vostok, ktorým prechádzalo päť testovacích letov nepilotovaných lodí, ktoré formálne patrili do programu Sputnik.

Nepilotované

• Sputnik 4 (Korabľ-Sputnik 1) – 15. máj 1960
• Sputnik 5 (Korabľ-Sputnik 2) – 19. september 1960
• Sputnik 6 (Korabľ-Sputnik 3) – 1. december 1960
• Sputnik 9 (Korabľ-Sputnik 4) – 9. marec 1961
• Sputnik 10 (Korabľ-Sputnik 5) – 25. marec 1961

Pilotované

Označenie letu	Dátum štartu	Posádka	Počet obehov	Dĺžka letu	Poznámka
Vostok 1	12. apríl 1961	Jurij Alexejevič Gagarin	1	1 h 48 m	Prvý pilotovaný vesmírny let
Vostok 2	6. august 1961	German Stepanovič Titov	17	25 h 11 m
Vostok 3	11. august 1962	Andrijan Grigorievič Nikolajev	64	94 h 10 m	Súčasný let spoločne s loďou Vostok 4
Vostok 4	12. august 1962	Pavel Romanovič Popovič	48	70 h 44 m	Súčasný let spoločne s loďou Vostok 3
Vostok 5	14. jún 1963	Valerij Fiodorovič Bykovskij	81	118 h 57 m	Najdlhší let jedného človeka
Vostok 6	16. jún 1963	Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevová	48	70 h 41 m	Prvá žena vo vesmíre

Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.