![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/7b/Serbian_Emperor_Stefan_Du%25C5%25A1an%252C_cropped.jpg/640px-Serbian_Emperor_Stefan_Du%25C5%25A1an%252C_cropped.jpg&w=640&q=50)
Štefan Dušan
From Wikipedia, the free encyclopedia
Štefan Dušan[1][2] (* asi 1308 – † 20. december 1355) bol najväčší stredoveký srbský panovník, spočiatku srbský kráľ, neskôr „cár Srbov a Grékov“. Vládol v rokoch 1331 – 1355.[3][4][5]
Rýchle fakty Panovanie, Dynastia ...
Štefan Dušan | |
cár Srbov a Grékov (1346 – 1355) srbský kráľ (1331 – 1346) mladší srbský kráľ (1322 – 1331) | |
![]() Freska srbského cára Štefana Dušana, Kláštor Lesnovo | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Nemanjićovci |
Panovanie | 1331 – 1355 |
Korunovácia | 8. september 1331 (kráľ) 15. apríl 1346, Skopje (cár) |
Predchodca | Štefan Uroš III. |
Nástupca | Štefan Uroš V. |
Biografické údaje | |
Narodenie | asi 1308 |
Úmrtie | 20. december 1355 Devol |
Pochovanie | Kláštor svätých archanjelov, neďaleko Prizrenu |
Vierovyznanie | ortodoxné kresťanstvo |
Rodina | |
Manželka |
Jelena Bulharská |
Potomstvo |
Štefan Uroš V., Teodora |
Otec | Štefan Uroš III. |
Matka | Teodora Bulharská (dcéra bulharského cára Smilca) |
Odkazy | |
![]() | Štefan Dušan (multimediálne súbory na commons) |
Zavrieť
Viedol početné výboje na byzantské územia. Obsadil územie Macedónie, Epiros a Thesáliu. V roku 1345 sa nechal korunovať za cára Srbov a Grékov[1] (resp. Rimanov)[5]. Srbsko za jeho vlády dosiahlo najväčší mocenský a kultúrny rozmach. Rozprestieralo sa od Dunaja ku Korintskému zálivu. Štefan Dušan bol významným mecenášom umenia. Do správy krajiny prebral viaceré vyspelé byzantské formy riadenia, v správe využíval grécky jazyk. V roku 1345 vydal Zákonník vychádzajúci z byzantského práva.[1][3][5]