Jeikogua reko
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jeikogua reko (karaiñe'ẽme: existencialismo) ha'e niko ñeimo'ã aty arandupykuaaty rapégui oñepyrũ saro'y XIX ha oñemyasãi saro'y XX mbyte mokõiha peve, orekóramo jepe mbo'epy ojuavýva,[1][2] imbo'epy tee he'i yvypórape oñepyrũ ñeimo'ã ohekáva kuaapavẽ, nde'iséi yvypóra hetépe, he'i katu oñepyrũ yvypóra hembiapópe, hemiandúme ha oikóvo ijehegui.[3] Jeikogua reko ohecha yvypóra tapicha oiporavokuaáicha ha oikuaa mba'épa iporã ha mba'épa ivai, yvypóra oikuaa omanotaha ha oiporavo va'erã mba'épa ojapóta hekovére.[4]
Karai arandu Søren Kierkegaard,[5][6] omba'apo amo saro'y XIX ñepyrũme, herakuã jeikogua reko rúicha.[7][8] Ha'e he'i yvypóra mante ikatu oiporavo mba'éichapa oikovéta, yvypóra mante ikatu omomba'eguasu hekove jeporavópe,[9][10] oikóramo jepe heta mba'e ha temiandu ojokoséva yvypóra ani hag̃ua ojapo ojaposéicha: jepy'apy, mba'e hekope'ỹ, tarova ha kaigue reko.[11]
Arandupykuaatýre oñemoarandúva jeikogua rekópe ou Kierkegaard rire oheja avei ko mbo'epy yvypóra hína oiporavopa va'erã, hákatu heta karai arandu ambuéva ohechauka mbo'epy ojuavymíva, mba'éichapa yvypóra ohupyty ivy'arã rehegua, mba'épa umi mba'ekuéra ojokóva hese rehegua, mba'épa umi mba'ekuéra ikatu omoambue yvypóra poravopy rehegua, ha oĩrõ Tupã[12][13] térã ndaipóriramo Tupã rehegua.[14][15] Jeikogua reko ñeimo'ã herakuãve umi arýpe opa rire Ñorairõ Guasu Mokõiha, heta tapicha ohekágui omombareterã yvypóra heko peteĩ ha hekosãso tee.[16]