Štvrtá križiacka výprava
From Wikipedia, the free encyclopedia
Štvrtá križiacka výprava (1202 – 1204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, ale v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
4. križiacka výprava | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť križiacke výpravy | |||||||
Dobytie Konštantínopola križiakmi, miniatúra 13. storočie | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Križiaci
|
Ortodoxní oponenti
Katolícki oponenti
| ||||||
Velitelia | |||||||
Enrico Dandolo Bonifác z Montferratu |
Alexios III. Alexios V. | ||||||
Sila | |||||||
Križiacke vojská [1]
|
Byzantínci:
| ||||||
Štvrtá výprava, ktorú vyhlásil roku 1199 pápež Inocent III. po neúspešnom križiackom „podniku“ nemeckého cisára Henricha VI., nesúvisela priamo s oslobodzovaním svätých miest v Palestíne, ale mala výlučne koristnícky charakter. Zúčastnení šľachtici sa stretli v Benátkach a po dohode s Benátčanmi (výmenou za dlhové moratórium) roku 1202 proti pápežovej vôli obsadili Zadar. Potom v roku 1203 na žiadosť Alexia IV. (syna bývalého cisára Izáka II., švagra nemeckého cisára), ako aj na popud Benátok, ktoré Byzantská ríša predtým zbavila bývalých výsad, križiaci dobyli Konštantínopol a dosadili Alexia IV. a jeho otca Izáka II. na trón. Po smrti Izáka II. a palácovom prevrate bol za cisára korunovaný Alexios V., ktorý sa odmietol križiakom podrobiť. V roku 1204 preto križiaci mesto dobyli znovu, vyplienili ho a na území Byzantskej ríše vytvorili tzv. Latinské cisárstvo a niekoľko menších vazalských panstiev. Križiaci tak na istý čas zničili Byzantskú ríšu, ktorá sa rozpadla na tri grécke štáty, z ktorých Nikajské cisárstvo v roku 1261 obnovilo Byzanciu. Z ekonomických, kultúrnych i mocenských škôd štvrtej križiackej výpravy sa však už Byzantská ríša nikdy nedokázala zotaviť až nakoniec padla v bojoch s Osmanskou ríšou.