Americká občianska vojna
občianska vojna, ktorá prebiehala v USA od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými a južným štátmi / From Wikipedia, the free encyclopedia
Americká občianska vojna[1] (iné názvy: občianska vojna v USA[2][3] [alebo v Spojených štátoch], vojna Severu proti Juhu[4][5], vojna Severu a Juhu[6][3], (vojna) Sever proti Juhu[2][7], vojna Juhu proti Severu[8][9], (vojna) Juh proti Severu[10], secesná vojna[11][12]; v USA nazývaná jednoducho Civil War - "Občianska vojna") bola občianska vojna v Spojených štátoch v rokoch 1861 až 1865, ktorá vypukla medzi severnými štátmi, ktoré boli lojálne Únii a medzi južnými štátmi, ktoré sa odčlenili a vytvorili Konfederované štáty americké.[pozn. 1] Občianska vojna sa začala v dôsledku nevyriešenej situácie zotročovania černochov v južných štátoch.
Americká občianska vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Zhora v smere pohybu hodinových ručičiek: Bitka pri Stones River, Tennessee; Konfederační väzni v Gettysburgu; Bitka o Fort Hindman, Arkansas | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Spojené štáty | Konfederácia | ||||||
Velitelia | |||||||
Abraham Lincoln Ulysses Simpson Grant |
Jefferson Davis Robert Edward Lee | ||||||
Sila | |||||||
2 200 000 | 750 000 - 1 000 000 | ||||||
Straty | |||||||
360 000 spolu 110 000 zabitých v boji 275 200 zranených |
260 000 spolu 93 000 zabitých v boji 137 000+ zranených | ||||||
Po tom, čo Abraham Lincoln v novembri 1860 vyhral prezidentské voľby a mal v úmysle otroctvo zrušiť, prvých sedem otrokárskych štátov vystúpilo z Únie a založilo Konfederáciu. Vojna vypukla v apríli 1861, keď južanské vojská zaútočili na pevnosť Sumter v Južnej Karolíne, približne mesiac po Lincolnovej inaugurácii. V nasledujúcich dvoch mesiacoch vstúpili do Konfederácie ďalšie štyri otrokárske štáty. Konfederácia získala kontrolu nad väčšinou územia v týchto jedenástich štátoch (z 34 štátov USA vo februári 1861) a pridali sa k nej aj štáty Kentucky a Missouri, ktoré Konfederácia síce prijala, ale nikdy neboli ovládané prokonfederačnou vládou. Dva zostávajúce otrokárske štáty, Delaware a Maryland, boli pozvané, aby sa pripojili k Konfederácii, ale Delaware to odmietol a v Marylande kvôli zásahu federálnych vojsk nič podstatné nevzniklo.
Konfederované štáty nikdy neboli diplomaticky uznané vládou Spojených štátov ani žiadnou vládou cudzej krajiny. Štáty, ktoré zostali lojálne USA, sa označovali ako Únia.[pozn. 2] Únia a Konfederácia rýchlo vybudovali dobrovoľnícke a branné armády, ktoré štyri roky bojovali väčšinou na juhu. Intenzívny konflikt si vyžiadal 620 000 až 750 000 obetí z radov vojakov, spolu s neurčeným počtom civilistov.[pozn. 3] Občianska vojna tak zostáva najkrvavejším vojenským konfliktom v amerických dejinách[pozn. 4] a predstavovala viac amerických vojenských strát ako všetky ostatné vojny dohromady až do vojny vo Vietname.
Vojna sa prakticky skončila 9. apríla 1865, keď generál Konfederácie Robert E. Lee kapituloval pred generálom Únie Ulyssesom S. Grantom v budove súdu po bitke pri Appomattoxe. Konfederovaní generáli v južných štátoch túto kapituláciu postupne nasledovali a k poslednej kapitulácii na pevnine došlo 23. júna. Veľká časť infraštruktúry na juhu bola zničená, najmä železnice. Konfederácia sa zrútila, otroctvo bolo zrušené a štyri milióny černochov bolo oslobodených. Vojnou zmietaný národ potom vstúpil do éry rekonštrukcie v čiastočne úspešnom pokuse o obnovu krajiny a poskytnutie občianskych práv oslobodeným otrokom.
Občianska vojna je jednou z najviac študovaných dejinných udalostí v histórii USA a zostáva predmetom kultúrnych a historiografických debát. Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny. Vo veľkej miere sa využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Mobilizácia civilných tovární, baní, lodeníc, bánk, dopravy a dodávok potravín predznamenala dopad industrializácie na prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu a následné konflikty.