Etiópia
štát v Afrike / From Wikipedia, the free encyclopedia
Etiópia (po amharsky ኢትዮጵያ, Itjopja[1]; historické názvy pozri nižšie), dlhý tvar Etiópska federatívna demokratická republika (po amharsky የኢትዮጵያ ፈደራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ, Je Itjopja federešn dimokrasiawi ripublik[1]), je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike. Susedí na severe s Eritreou, na východe s Džibutskom a Somálskom, na juhu s Keňou a so Sudánom a Južným Sudánom na západe. Podľa odhadov z roku 2021 žije v Etiópii 117,9 miliónov ľudí. Hlavným mestom je Addis Abeba, úradným jazykom federácie je amharčina.
Etiópska federatívna demokratická republika | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Wodefit Gesgeshi, Widd Innat Itjopja (Pochoduj vpred, drahá matka Etiópia) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ (Itjopja Federalawi Demokrasijawi Ripeblik) | ||||
• krátky | የኢትዮጵያ (Itjopja) | ||||
Hlavné mesto | Addis Abeba 9°01′ s.š. 38°45′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Addis Abeba | ||||
Úradné jazyky | amharčina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna republika Sahle-Work Zewde Abiy Ahmed Ali | ||||
Vznik | starovek | ||||
Susedia | Sudán, Južný Sudán, Keňa, Somálsko, Džibutsko, Eritrea | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
1 104 300 km² (26.) 7 444 km² (0,7 % %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2016) • sčítanie (2007) • hustota (2016) |
102 403 196 (?.) 73 750 932 92,7/km² (123.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 88,170 mld. $ (?.) 2556 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,463 (173.) – nízky | ||||
Mena | etiópsky birr (ETB) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EAT (UTC+3) bez zmeny (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | ETH / ET | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | ETH | ||||
Internetová doména | .et | ||||
Smerové telefónne číslo | +251 |
Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu Australopithecus. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba od 3. storočia pred Kr. aksumská ríša, v ktorej vládla Šalamúnska dynastia založená podľa legiend potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali v 4. storočí kresťanstvo. Nasledujúce storočia znamenali predovšetkým so stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery aj izoláciu. V polovici 19. storočia začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päťročnou prestávkou v čase talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Toho potom zvrhol Mengistu Haile Mariam, ktorý v krajine nastolil komunistický režim. Koniec tohto režimu prišiel spolu s rozpadom sovietskeho bloku a Mengistu musel v roku 1991 utiecť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a na čele novej vlády pod vedením Etiópskeho ľudového revolučného demokratického frontu stál Meles Zenawi. Ten v krajine časom zaviedol autoritársky režim, ktorý je pri moci dodnes.
Etiópsky štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Poľnohospodárstvo je silno závislé na podnebí a v pomere k rozvinutým štátom málo modernizované. Priemysel je nevyvinutý a služby nepríliš kvalitné. Dosiaľ zlý stav infraštruktúry sa vďaka vládnym investíciam postupne zlepšuje. Výnimku v inak zlej etiópskej doprave tvorí Ethiopian Airlines, ktoré sa radí medzi tri najdôležitejšie letecké spoločnosti v Afrike. Navzdory značnej korupcii a nedostatočným službám sa ekonomika Etiópie rýchle rozvíja; krajina je však napriek tomu závislá od zahraničnej pomoci. Etiópska armáda predstavuje jednu z najsilnejších ozbrojených síl v Afrike a úzko vojensky spolupracuje so Spojenými štátmi. V oblasti zahraničných vzťahov udržuje Etiópia dobré vzťahy zvlášť s okolitými štátmi s výnimkou Eritrey a Somálska. Zo zahraničných investorov sa tu v poslednom čase najviac presadzuje India a Čína. Etiópia má rovnako bohatú kultúru založenú na dlhej historickej tradícii aj kontaktoch s okolitým svetom a v krajine je množstvo kultúrnych aj prírodných pamiatok.