Makrofág
Typ bielej krvinky / From Wikipedia, the free encyclopedia
Makrofág (z gréčtiny: veľkí jedáci, μακρός (makrós) - veľký, φαγείν (phageín) - jesť) je typom bielej krvinky imunitného systému, ktorá je charakteristická svojou schopnosťou fagocytózy, dokáže pohlcovať a tráviť úlomky buniek, mikróby, rakovinové bunky a čokoľvek iné, čo nemá na svojom povrchu proteíny špecifické pre zdravé telové bunky. Tieto makrofágy sa nachádzajú takmer vo všetkých tkanivách[1], kde hliadkujú proti potenciálnym patogénom pomocou améboidného pohybu. Majú rôzne názvy (Kupfferové bunky, histiocyty, alveolárne makrofágy, mikroglia atď.), ale všetky sú súčasťou mononukleárneho fagocytového systému. Okrem fagocytózy zohrávajú dôležitú úlohu vo vrodenej imunitnej ochrane a tiež pomáhajú iniciovať špecifické obranné mechanizmy adaptívnej imunity tým, že aktivujú iné imunitné bunky ako napríklad lymfocyty. Napríklad prezentujú antigény T-bunkám. Disfunkčné makrofágy u ľudí spôsobujú závažné ochorenia ako je chronické granulomatózne ochorenie, ktoré vedie k častým infekciám.
Okrem zvyšovania zápalu a stimulácie imunitného systému hrajú makrofágy tiež dôležitú protizápalovú úlohu a môžu znižovať imunitné reakcie prostredníctvom uvoľňovania cytokínov. Makrofágy, ktoré podporujú zápal, sa nazývajú makrofágy M1, zatiaľ čo tie, ktoré zmierňujú zápal a podporujú liečbu tkaniva, sa nazývajú M2.[2] Ľudské makrofágy majú priemer približne 21 μm a sú produkované diferenciáciou monocytov v tkanivách.[3] Môžu byť charakterizované prietokovou cytometriou alebo imunohistochemickým farbením podľa expresie špecifických proteínov na ich povrchu ako sú CD14, CD40, CD11b, CD64, F4/80 (myš)/ EMR1 (človek), lyzozým M, MAC-1/MAC-3 a CD68.[4]
Makrofág objavil ruský zoológ Iľja Iľjič Mečnikov v roku 1884.