Maronitská cirkev
From Wikipedia, the free encyclopedia
Maronitská cirkev alebo Maronitská katolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví, t.j. východných cirkví v jednote s Rímom. Používa maronitský obrad a pochádza z Libanonu.
Článok zo série Východné katolícke cirkvi | |
---|---|
Debata medzi katolíkmi a orientálnymi kresťanmi v 13. storočí | |
Tradícia alexandrijská | |
Etiópska · Eritrejská · Koptská | |
Tradícia antiochijská | |
Maronitská · Sýrska · Sýrsko-malankarská | |
Tradícia arménska | |
Arménska | |
Tradícia chaldejská | |
Chaldejská · Sýrsko-malabarská | |
Tradícia konštantínopolská | |
Albánska · Bieloruská · Bulharská | |
Grécka · Chorvátska · Italo-albánska | |
Macedónska · Maďarská | |
Melchitská · Rumunská · Rusínska | |
Ruská · Slovenská · Ukrajinská |
Na jej čele stojí patriarcha Antiochie, ktorý sídli v Libanone.
Jej počiatky siahajú k mníchovi sv. Maronovi zo 4. storočia, okolo ktorého sa vytvoril monastier. Dôležitú úlohu pri vzniku osobitnej identity tejto cirkvi malo presťahovanie sa maronitských mníchov do odľahlých oblastí Libanonu v 8. storočí. V 12. storočí maroniti potvrdili svoje spoločenstvo s Rímom, o ktorom tvrdia, že ho nikdy neprerušili. V cirkvi sa následne začala prehlbovať latinizačná tendencia.
V roku 1736 sa konala dôležitá synoda, ktorá položila základy súčasnej podoby maronitskej cirkvi.
Po skončení osmanskej nadvlády sa Libanon až do svojej nezávislosti dostal pod vplyv Francúzska, ktoré zabezpečilo, aby v krajine bol prezidentom vždy maronita. Po skončení občianskej vojny (1990) však maroniti v dôsledku emigrácie prestali byť v Libanone väčšinou.
Maronitská cirkev je rozšírená najmä v Libanone a na Blízkom východe. Väčšie komunity sú okrem iného aj v USA, Kanade, Austrálii.
Sv. Šarbel Machlúf bol maronita.
Liturgia v maronitskej cirkvi sa slúži väčšinou v arabskom jazyku.