Mesiac
vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme a jej jediný prirodzený satelit / From Wikipedia, the free encyclopedia
Mesiac (o názvoch pozri nižšie) je prirodzené vesmírne teleso obiehajúce okolo Zeme. Je jej jediným dlhodobým prirodzeným satelitom. Jeho symbolom je kosák: .
Mesiac | |
Mesiac, ako ho vidí pozorovateľ na Zemi | |
Základné informácie | |
---|---|
Satelit | Zeme |
Poradie od planéty | jediný |
Orbitálne (obehové) vlastnosti | |
Veľká polos | 384 400 km |
Obvod orbity | 2 413 402 km |
Excentricita | 0,0554 |
Pericentrum | 363 104 km |
Apocentrum | 405 696 km |
Perióda obehu | 27,321 661 d (27 d 7 h 43,2 min) |
Priemerná obežná rýchlosť | 1,022 km/s |
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | kolíše (pozri ďalej) od 28,60° do 18,30° |
Uhol sklonu dráhy k ekliptike | 5,145 396° |
Dĺžka výstupného uzla | 125,08° |
Argument pericentra | 318,15° |
Fyzikálne vlastnosti | |
Rovníkový priemer | 3 476,2 km (0,273 Zeme) |
Polárny priemer | 3 472,0 km (0,273 Zeme) |
Sploštenosť | 0,0012 |
Plocha povrchu | 3,793 × 107 km² (0,074 Zeme) |
Objem | 2,197 × 1010 km³ (0,020 Zeme) |
Hmotnosť | 7,347 673×1022 kg (0,0123 Zeme) |
Priemerná hustota | 3,344 g/cm3 |
Gravitácia na rovníku | 1,622 m/s2 (0,1654 g) |
Úniková rýchlosť | 2,38 km/s |
Perióda rotácie | 27,321 661 d (synchrónna) |
Rýchlosť rotácie | 16,655 km/h (na rovníku) |
Odklon osi rotácie k orbite mesiaca | kolíše (pozri ďalej) od 3,60° do 6,69° |
Odklon osi rotácie k ekliptike | 1,5424° |
Rektascenzia severného pólu | 266,8577° (17 h 47 min 26 s) |
Deklinácia severného pólu | 65,6411° |
Albedo | 0,12 |
Priemerná povrchová teplota | 250 K (−23 °C) |
Atmosférický tlak | 3 × 10−13 kPa |
Mesiac je približne guľatý a tvorený horninami, pričom obe vlastnosti sú u iných mesiacov v slnečnej sústave pomerne vzácne. Priemerná vzdialenosť medzi Mesiacom a Zemou je 384 403 km, mierne sa však mení v dôsledku jeho eliptickej dráhy. Priemer Mesiaca je 3 476 kilometrov, čo predstavuje asi štvrtinu priemeru Zeme. Vďaka relatívne veľkému rozmeru (je piatym najväčším spomedzi stoviek známych mesiacov slnečnej sústavy) a blízkosti k Zemi je okrem Slnka jediným vesmírnym telesom, ktoré možno vidieť voľným okom ako kotúčik a dokonca rozoznávať najväčšie útvary na jeho povrchu. Aj voľným okom sú na Mesiaci badateľné tmavšie škvrny, ktoré sa nazývajú moria (Mare). V skutočnosti však ide o veľké plochy stuhnutej lávy z dávnych geologických procesov. Kvapalná voda a v podstate ani atmosféra sa na Mesiaci nenachádzajú, čo je zase medzi inými mesiacmi bežný rys.
Pri obehu Mesiaca okolo Zeme sa striedajú mesačné fázy. V jednotlivých fázach vidíme rôzne veľkú časť jeho Slnkom osvetlenej strany. Najmenšiu časť tejto osvetlenej strany vidíme v nove (0 %) a najväčšiu v splne (100 %). Medzi fázou Mesiaca a časťou dňa (noci), v ktorej pozorujeme Mesiac na pozemskej oblohe, existuje súvislosť. Fázy sa vystriedajú približne za 29,5 dňa a tento časový interval sa stal základom pre kalendárny mesiac. Doba obehu Mesiaca okolo Zeme je o čosi kratšia, zhruba 27,5 dňa, a za rovnakú dobu sa Mesiac tiež otočí okolo svojej osi. Preto pozorovatelia zo Zeme vidia stále tú istú pologuľu Mesiaca, takzvanú privrátenú stranu.
Mesiac zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska. Mesiac sa svojou gravitáciou podstatne podieľa na prílive a odlive na Zemi. Je tiež kľúčovým elementom pri zatmeniach Slnka a Mesiaca.
Ako naše najbližšie vesmírne teleso bol Mesiac odjakživa prirodzeným prvým cieľom výskumu prostredníctvom kozmonautiky. Bol prvým telesom, ku ktorému sa ľudstvo pokúsilo vyslať kozmickú sondu (Pioneer 0), prvým telesom, okolo ktorého kozmická sonda úspešne preletela (Luna 1), dopadla naň (Luna 2), mäkko na ňom pristála (Luna 9) a vrátila sa z neho so vzorkami (Luna 16). Je to tiež jediné vesmírne teleso navštívené ľudskými posádkami. V roku 1969 pristáli Neil Armstrong a Buzz Aldrin ako prví ľudia na Mesiaci. Zásluhou nepilotovaného aj pilotovaného výskumu, ako aj pozemských pozorovaní, je Mesiac hneď po Zemi najpreskúmanejším objektom slnečnej sústavy.