Ostrihom (mesto)

	Ostrihom
	Esztergom
	Ostrihom
Vlajka	Erb
Štát	Maďarsko
Rieka	Dunaj
Nadmorská výška	105 m n. m.
Súradnice	47°47′33″S 18°44′35″V
Rozloha	100,35 km² (10 035 ha)
Obyvateľstvo	30 928 (2009)
Hustota	308 obyv./km²
Vznik	972
Primátor	Éva Tétényi
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	2500-2509
Telefónna prevoľba	0036 33
	Poloha mesta v rámci Maďarska.
	Webová stránka: www.esztergom.hu
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Ostrihom^[1] (lat. Strigonium, nem. Gran, maď. Esztergom) je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe. Počet obyvateľov 30 928 (2009), rozloha 100,35 km².

Rýchle fakty Štát, Rieka ...

Zavrieť

Leží na rieke Dunaj, priamo na hranici so Slovenskom, na úpätí Pilišského pohoria. Na slovenskej strane Dunaja sa oproti Ostrihomu nachádza mesto Štúrovo.

Názov pochádza zo *Strěgom → *Strěhom. Pôvodne osobné meno, koreň bol strěg.^[2]^[3]

Prvými obyvateľmi mesta známymi podľa mena boli Kelti, potom bolo územie osídlené v rímskej dobe Rimanmi – bola tu osada s menom Salvio Mansio.

Po období sťahovania národov sa tu asi okolo roku 500 usídlili Slovania, ktorí bývalú rímsku pevnosť nazvali „Strěgom“, podľa toho, že „strážila“ dôležitý prechod cez Dunaj do dnešného Slovenska. Odtiaľ pochádza aj maďarský názov mesta. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk (hradných miest) Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.

Po príchode starých Maďarov do oblasti (začiatkom 10. storočia) sa Ostrihom koncom 10. storočia stal sídlom veľkokniežaťa Gejzu a až do konca 12. storočia bol jedným z hlavných sídiel uhorských vládcov. Sv. Štefan tu bol roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa, asi za jeho vlády vznikol Ostrihomský komitát, a v roku 1000 tu bolo založené Ostrihomské arcibiskupstvo, ktorého územie zodpovedalo Nitrianskemu kniežatstvu.

Po celý stredovek bol Ostrihom jedno z najvýznamnejších miest Uhorska (hoci nebol slobodným kráľovským mestom). V roku 1242 Mongoli počas vpádu do Uhorska dobyli len mesto, hrad sa dokázal ubrániť. Od druhej polovice 12. storočia bol Ostrihom sídlom križiackeho rytierskeho konventu. V druhej polovici 13. storočia Belo IV. preniesol svoje sídlo na Vyšehrad a tým Ostrihom prestáva byť hlavným mestom Uhorska. Zhruba od tohto obdobia až do roku 1895 sa mesto skladalo okrem vlastného podhradia ešte z častí Svätý Tomáš a Svätý Juraj.

V roku 1543 ho obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa presťahoval takmer na tristo rokov do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo, tak ako aj sídlo kapituly, v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídlom bega sandžbega (čiže prednostu tureckého sandžaku, administratívneho okresu). V nasledujúcom období sa zviedli o Ostrihom v rokoch 1594 – 1605 mnohé boje, ktoré boli vcelku neúspešné a mesto bolo takmer úplne zničené. V osmanskom období sa v meste, podobne ako v Komárne, usadilo aj veľa (dnes už asimilovaných) Srbov. Až v roku 1683 mesto s konečnou platnosťou vyslobodili z tureckého obsadenia vojská Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského

Keďže mesto po porážke Turkov zostalo spustošené, bolo dosídlené cudzincami najmä Slovákmi (pretože Slovensko ležalo mimo bývalého osmanského územia), ktorí sa však postupne pomaďarčili. Z konca 17. storočia sa napríklad zachovali po slovensky písané artikuly súkenníckeho cechu, ktorý tam založili siedmi súkennícki majstri prisťahovaní z Rajca.

V roku 1708 sa Ostrihom stal slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup aj kapitula. Keďže Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie sa rozprestieralo hlavne na Slovensku, študovalo a pôsobilo tu veľa slovenských národovcov, napríklad Ján Palárik, Andrej Kmeť či F. R. Osvald.

Terajšia bazilika – Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (Ostrihom) tvoriaca dominantu mesta sa na podnet slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya začala stavať v roku 1822. Slávnostne bola vysvätená 31. augusta 1856 a úplne dokončená v roku 1869. Bola postavená podľa vzoru Baziliky sv. Petra v Ríme na mieste bývalého katedrálneho kostola, ktorý bol spustošený roku 1543.

Na konci druhej svetovej vojny (1944) ustupujúci Nemci zničili Most Márie Valérie spájajúci Štúrovo s Ostrihomom, obnovený bol až v roku 2001.

Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (1822 – 1856)
Bakócova kaplnka (renesančná kaplnka z rokov 1506 – 1507)
veľká obrazáreň starého umenia, ktorá obsahuje sakrálne pamiatky väčšinou z územia dnešného Slovenska (dôvod pozri Dejiny)
knižnica s mnohými starobylými kódexami, inkanábulmi a jedinečnými knihami (asi 40 000 zväzkov)
archívy prevažne s materiálmi k dejinám Slovenska
múzeum s numizmatickou zbierkou

Národnostné zloženie

Maďari – 92,9 %
Rómovia – 2,4 %
Nemci – 1,4 %
Slováci – 0,1 %
Poliaci – 0,1 % a iní

Náboženské zloženie

rímski katolíci – 65,8 %
grécki katolíci – 0,9 %
reformovaní (kalvíni) – 7,4 %
evanjelici a. v. – 1,2 %
bez vyznania – 23,9 % a iní

Štefan I. (* 970-980 – † 1038), prvý kráľ Uhorska
Konštancia Uhorská (* 1180 – † 1240), česká kráľovná ako manželka Přemysla Otakara I.
Eusébius Ostrihomský (* 1200 – † 1270), mních, blahoslavený a zakladateľ rádu pavlínov v Uhorsku
Valentín Balaša (Bálint Balassa) (* 1554 – † 1594), spisovateľ
František Forgáč (* 1566 – † 1615), rímskokatolícky kardinál a ostrihomský arcibiskup
Ján Tagen (* 1777 – † 1838), cirkevný hodnostár, autor práce o kvadratúre kruhu
Ján Krstiteľ Scitovský (* 1785 – † 1866), rímskokatolícky biskup, ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas
Ivan Györffy (* 1830 – † 1883), pedagóg