Ruská invázia na Ukrajinu
vojenský konflikt v roku 2022 / From Wikipedia, the free encyclopedia
Ruská invázia na Ukrajinu je prebiehajúci vojenský konflikt, ktorý začal 24. februára 2022 inváziou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajinu.[2] Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením konfliktu na východnej Ukrajine trvajúceho od roku 2014. Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojím rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.[3]
Tento článok alebo odsek sa zaoberá prebiehajúcim vojenským konfliktom. Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Niektoré časti článku sa môžu skladať z informácií, z ktorých mnohé nie sú potvrdené nezávislými zdrojmi. Ak sú informácie v článku neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte. |
Ruská invázia na Ukrajinu | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť rusko-ukrajinskej vojny | |||||||||||||
Aktuálna situácia na Ukrajine pod kontrolou Ukrajiny okupované územia | |||||||||||||
| |||||||||||||
Protivníci | |||||||||||||
Rusko Donecká ľudová republika Luhanská ľudová republika Podporovaný: Bielorusko (zázemie, účasť popretá)[1] |
Ukrajina Podporovaný: NATO (od 25. februára prísun zbraní)
| ||||||||||||
Velitelia | |||||||||||||
V. V. Putin M. V. Mišustin S. K. Šojgu V. V. Gerasimov D. V. Pušilin V. Paškov L. I. Pasečnik S. Kozlov |
V. O. Zelenskyj D. A. Šmyhal O. J. Reznikov V. F. Zalužnyj O. S. Syrskyj O. Danilov S. Šaptala R. Chomčak D. Kuleba R. E. Umerov | ||||||||||||
Sila | |||||||||||||
Rusko: ~175–190 000 vojakov Donecká ľudová republika:
|
Ukrajina: 196-209 000 vojakov, 102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek, 900 000 v zálohe | ||||||||||||
Straty | |||||||||||||
pozri kapitolu straty | pozri kapitolu straty | ||||||||||||
21. februára 2022 uznalo Rusko samozvanú Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku,[4] po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti Donbasu a Luhanska na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku 2014, keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú genocídu označil Putin ako postačujúci dôvod (casus belli) na faktické vyhlásenie vojny.
V ranných hodinách 24. februára 2022 prezident Vladimir Putin ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a protivzdušnú obranu krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z Bieloruska) a na juhu z Ruskom okupovaného Krymu.[5] V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili Cherson, Berďansk, Melitopoľ a Mariupoľ. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali vzdušnú nadvládu a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými Charkovom, Černihivom a Sumami. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú Luhanskú oblasť a zatláčali Ukrajincov k Sloviansku a Bachmutu. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila Izjum a Lyman pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť Cherson, čo sa im podarilo 11. novembra. Obidve bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.[3]
V Rusku je z propagandistických dôvodov vojna označovaná ako špeciálna vojenská operácia (rus. специальная военная операция, skr. СВО, slov. SVO).[6][7] Ruské úrady a štátne médiá sa starostlivo vyhýbajú používaniu slov „vojna“ a „invázia“.[8]