Tiara (pápežstvo)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tiara alebo pápežská tiara (iné názvy: v širšom zmysle: pápežská koruna, v užšom zmysle: triregnum,[1] trojitá koruna) je:
- mimoliturgická pápežská pokrývka hlavy;[2]
- v užšom zmysle: mimoliturgická pápežská pokrývka hlavy s tromi korunkami.[3]
Pápežská koruna je prvý raz spomenutá v súvislosti s pápežom Konštantínom I. v rokoch 708 – 715.[2] Výraz tiara sa však po prvá raz spomína až v 12. storočí.[4] Jej pôvod je z istého druhu bielej frýgickej čiapky. Тri koruny na tiare symbolizovali tri úlohy pápeža: biskup Ríma, patriarcha Západu a vládca pápežského štátu (Vatikánu).[5] Od 11. storočia mala jednu korunu, od Bonifáca VIII. dve a od Klementa V. tri koruny.[6] Súčasný tvar má od 15. storočia. Tiaru používali počas korunovácie pápežov a predstavovala viditeľný symbol pápežskej autority.[5] Naposledy ju použil Pavol VI.[2] 11. novembra 1964, následne položil svoju tiaru na oltár Baziliky sv. Petra[7] a neskôr ju vydražili a výnos bol určený chudobným.[6][8] Tiara sa potom ešte nachádzala v erboch Jána Pavla I. a Jána Pavla II., Benedikt XVI. ju zo svojho erbu odstránil a namiesto tiary v erbe mal trojitú biskupskú mitru.[5]