Ľudovít Štúr
slovenský národný buditeľ / From Wikipedia, the free encyclopedia
Ľudovít Velislav Štúr (Ludevít Velislav Štúr; pseudonymy: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil)[2] (* 28. október 1815[1], Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)[5] – † 12. január 1856, Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)[6]) bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg.
Ľudovít Velislav Štúr | |
slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg | |
Portrét Ľudovíta Štúra od Jozefa Božetecha Klemensa z polovice 19. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | 28. október 1815[1] Uhrovec, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 12. január 1856 (40 rokov) Modra, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
Národnosť | slovenská |
Vierovyznanie | luteránske |
Rodina | |
Rodičia | Samuel Štúr (1789 – 1851), Anna Štúrová (1790 – 1853), rod. Michalcová [2][3][4] |
Súrodenci | Karol (1811 – 1851), Samuel (1818 – 1861), Karolína (1826 – 1859) Ján (1827 – 1907),[2][3] |
Odkazy | |
Ľudovít Štúr (multimediálne súbory) | |
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
Je po ňom pomenovaná planétka (3393) Štúr. V roku 2015 vyrobila RTVS dokumentárny film o jeho živote a diele – Ľudovít Štúr (scenár Eva Tkáčiková a Miloslav Gdovin, réžia Fedor Bartko).