Španielčina
románsky jazyk / From Wikipedia, the free encyclopedia
Španielčina (po španielsky: español; úplné alebo čiastočné synonymum: kastílčina - po španielsky: castellano) je románsky jazyk, ktorý vznikol na Pyrenejskom polostrove v Európe; dnes je globálnym jazykom, ktorým ako materinským jazykom hovorí takmer 500 miliónov ľudí, hlavne v Španielsku a v Amerike. Je to druhý najpoužívanejší materinský jazyk na svete po mandarínskej čínštine a štvrtý najpoužívanejší jazyk na svete po angličtine, mandarínskej čínštine a hindčine.
španielčina kastílčina (español, castellano) | |
Región | Španielsko, Hispanoamerika, Rovníková Guinea |
---|---|
Počet hovoriacich | 489 miliónov ako materinský jazyk (2020) 75 miliónov ako druhý jazyk a hovoriacich s obmedzenou kapacitou + 22 miliónov študentov |
Poradie | 2 |
Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
Písmo | (španielska) latinka španielske Braillovo písmo |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Argentína, Bolívia, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Dominikánska republika, Ekvádor, Salvádor, Rovníková Guinea, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Nové Mexiko (USA), Panama, Paraguaj, Peru, Portoriko (USA), Španielsko, Uruguaj, Venezuela, Západná Sahara Európska únia jeden zo 6 jazykov OSN |
Regulátor | Real Academia Española (Španielska kráľovská akadémia) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | es |
ISO 639-2 | spa |
ISO 639-3 | spa |
Mapa rozšírenia | |
Španielčina ako úradný jazyk
Španielčina ako spoluúradný jazyk
Neúradný, ale hovorí ním viac ako 20% populácie | |
Wikipédia | |
Adresa | es.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedia, La Enciclopedia Libre |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Španielčina je súčasťou Iberorománskej skupiny jazykov indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá sa vyvinula z niekoľkých dialektov vulgárnej latinčiny na Pyrenejskom polostrove po rozpade Západorímskej ríše v 5. storočí. Najstaršie latinské texty so stopami španielčiny pochádzajú zo stredo-severu Pyrenejí v 9. storočí[1] a prvé systematické písomné používanie jazyka sa stalo v Tolede, významnom meste Kastílskeho kráľovstva, v 13. storočí. Začiatkom roku 1492 sa španielsky jazyk dostal do miestokráľovstva Španielskeho impéria, predovšetkým do Ameriky a na územia v Afrike, Oceánii a na Filipínach.[2]