Сылескі этналект

заходнеславянскі этналект From Wikipedia, the free encyclopedia

Сылескі этналект
Remove ads

Сылескі этналект (па-сылеску: ślōnskŏ gŏdka, па-польску: etnolekt śląski) разглядаецца як дыялект польскай мовы альбо як асобная заходне-славянская мова, блізкая да польскай і, у меншай ступені, чэскай моваў. Паводле інфармацыі каталёгу Ethnologue, сылеская ёсьць верхне-сылескім дыялектам польскай мовы, на якім размаўляюць польскія сылезцы зь Верхняй Сылезіі.

Хуткія факты Ужываецца ў, Рэгіён ...
Remove ads

Распаўсюджаньне

Большасьць карыстальнікаў гэтага этналекту насяляюць Верхнюю Сылезію, падзеленую на дзьве часткі - паўднёва-заходнюю частку Польшчы і паўночна-ўсходнюю частку Чэхіі. У цяперашні час па-сылеску размаўляюць на тэрыторыі паміж гістарычнай мяжою Сылезіі на ўсходзе і лініяй, праведзенай праз Сыцаў і Пруднік на захадзе, а таксама і ў іншых месцах.

Па выніках апошняга перапісу насельніцтва, праведзенага ў Польшчы (2011), прыблізна 509 000[2] чалавек назвалі сылескую мову роднай, а таксама прыблізна 173000 чалавек назваліся сылезцамі паводле нацыянальнасьці[3]. Наогул, агульная колькасьць носьбітаў гэтага этналекту (большасьць зь якіх не вызнае яго за асобную мову) перавышае мільён чалавек. Таксама налічваецца каля 100000 сылескамоўных (цешынска-сылескамоўных), якія жывуць у Чэхіі; цешынска-сылескі дыялект шырока распаўсюджаны і на тэрыторыі Польшчы, у Цешынскай Сылезіі. 10878 грамадзянаў Чэхіі лічаць сябе сылезцамі па нацыянальнасьці. Акрамя Польшчы і Чэхіі, на сылескім этналекце размаўляюць і ў іншых частках сьвету.

Remove ads

Лінгвістычны статус

Пункты гледжаньня на пытаньне самастойнасьці гэтага ідыёму ў розных дасьледчыкаў кардынальна розьняцца. Гэтае пытаньне стаіць і перад шэраговымі карыстальнікамі этналекту, бо частка яго носьбітаў не прызнае яго за мову, а лічыць дыялектам польскай мовы, але частка носьбітаў вызнаюць сябе сылезцамі і прызнаюць існаваньне «сылескай мовы», адрознай ад польскай.

Калі лічыць сылескі энталект асобнай мовай, то трэба прызнаць яго блізкую сувязь з польскай мовай і, у меншай ступені, чэскай, з уплывам нямецкай мовы.

Remove ads

Прыклад тэксту

Прыклад вершаванкі на сылескім этналекце:

Pierōn

Jasny pierōn strzylōł z nieba -

Zarŏz sie przeżegnać trzeba.

Пераклад на беларускую мову:

Пярун

Яркі пярун стрэльнуў зь неба -

Зараз жа перажагнуцца трэба.

Глядзіце таксама

  • Сылескі альфабэт

Бібліяграфія

  • Tomasz Kamusella. 2014.Ślōnsko godka / The Silesian Language. Zabrze: NOS, 196 pp. ISBN 9788360540220.[4]
  • Tomasz Kamusella. 2014. Warszawa wie lepiej Ślązaków nie ma. O dyskryminacji i języku śląskim [Warsaw Knows Better – The Silesians Don’t Exist: On Discrimination and the Silesian Language]. Zabrze, Poland: NOS, 174 pp. ISBN 9788360540213.[5]
  • Tomasz Kamusella. 2013. The Silesian Language in the Early 21st Century: A Speech Community on the Rollercoaster of Politics (pp 1-35). Die Welt der Slaven. Vol 58, No 1.
  • Tomasz Kamusella. 2011. Silesian in the Nineteenth and Twentieth Centuries: A Language Caught in the Net of Conflicting Nationalisms, Politics, and Identities (pp 769-789). 2011. Nationalities Papers. No 5.
  • Tomasz Kamusella. 2011. Language: Talking or Trading Blows in the Upper Silesian Industrial Basin? (pp 3-24). Multilingua. No 2. DOI 10.1515/mult.2011.002.
  • Tomasz Kamusella. 2009. Échanges de paroles ou de coups en Haute-Silésie: la langue comme ‘lieu’ de contacts et de luttes interculturels [Exchange of Words or Blows in Upper Silesia: Language as a "Place" of Contacts and Intercultural Struggles] (pp 133-152). Cultures d'Europe centrale. No 8: Lieux communs de la multiculturalité urbaine en Europe centrale, ed by Delphine Bechtel and Xavier Galmiche. Paris: CIRCE.
  • Tomasz Kamusella. 2007. Uwag kilka o dyskryminacji Ślązaków i Niemców górnośląskich w postkomunistycznej Polsce [A Few Remarks on the Discrimination of the Silesians and Upper Silesia’s Germans in Postcommunist Poland]. Zabrze, Poland: NOS, 28 pp. ISBN 978-83-60540-68-8.
  • Tomasz Kamusella. 2006. Schlonzsko: Horní Slezsko, Oberschlesien, Górny Śląsk. Esej o regionie i jego mieszkańcach [Schlonzsko: Upper Silesia. An Essay on the Region and Its Inhabitants] (2nd, corrected and enlarged edition). Zabrze, Poland: NOS, 148 pp. ISBN 978-83-60540-51-0.[6]
  • Tomasz Kamusella. 2009. Codzienność komunikacyjno-językowa na obszarze historycznego Górnego Śląska [The Everyday Language Use in Historical Upper Silesia] (pp 126-156). In: Robert Traba, ed. Akulturacja/asymilacja na pograniczach kulturowych Europy Środkowo-Wschodniej w XIX i XX wieku [Acculturation/Assimilation in the Cultural Borderlands of East-Central Europe in the 19th and 20th Centuries] (vol 1: Stereotypy i pamięć [Stereotypes and memory]). Warsaw: Instytut Studiów Politycznych PAN and Niemiecki Instytut Historyczny.
  • Tomasz Kamusella. 2009. Czy śląszczyzna jest językiem? Spojrzenie socjolingwistyczne [Is Silesian a Language? A Sociolinguistic View] (pp 27-35). In: Andrzej Roczniok, ed. Śląsko godka - jeszcze gwara czy jednak już język? / Ślōnsko godko – mundart jeszcze eli już jednak szpracha. Zabrze: NOŚ.
  • Tomasz Kamusella. 2006. Schlonzska mowa. Język, Górny Śląsk i nacjonalizm (Vol II) [Silesia and Language: Language, Upper Silesia and Nationalism, a collection of articles on various social, political and historical aspects of language use in Upper Silesia]. Zabrze, Poland: NOS, 151 pp. ISBN 83-919589-2-2.
  • Tomasz Kamusella. 2005. Schlonzska mowa. Język, Górny Śląsk i nacjonalizm (Vol I) [Silesia and Language: Language, Upper Silesia and Nationalism, a collection of articles on various social, political and historical aspects of language use in Upper Silesia]. Zabrze, Poland: NOS, 187 pp. ISBN 83-919589-2-2.[7]
  • Tomasz Kamusella. 2004. The Szlonzokian Ethnolect in the Context of German and Polish Nationalisms (pp. 19-39). Studies in Ethnicity and Nationalism. No 1. London: Association for the Study of Ethnicity and Nationalism. DOI: 10.1111/j.1754-9469.2004.tb00056.x.
  • Tomasz Kamusella. 2001. Schlonzsko: Horní Slezsko, Oberschlesien, Górny Śląsk. Esej o regionie i jego mieszkańcach [Schlonzsko: Upper Silesia. An Essay on the Region and Its Inhabitants]. Elbląg, Poland: Elbląska Oficyna Wydawnicza, 108 pp. ISBN 83-913452-2-X.[8]
  • Tomasz Kamusella. 1999. Język a Śląsk Opolski w kontekście integracji europejskiej [Language and Opole Silesia in the Context of European Integration] (pp 12-19). Śląsk Opolski. No 3. Opole, Poland: Instytut Śląski.
  • Tomasz Kamusella. 1998. Das oberschlesische Kreol: Sprache und Nationalismus in Oberschlesien im 19. und 20. Jahrhundert [The Upper Silesian Creole: Language and Nationalism in the 19th and 20th Centuries] (pp 142-161). In: Markus Krzoska und Peter Tokarski, eds. . Die Geschichte Polens und Deutschlands im 19. und 20. Jahrhundert. Ausgewählte Baiträge. Osnabrück, Germany: fibre.
  • Tomasz Kamusella. 1998. Kreol górnośląski [The Upper Silesian Creole] (pp 73-84). Kultura i Społeczeństwo. No 1. Warsaw, Poland: Komitet Socjologii ISP PAN.
  • Andrzej Roczniok and Tomasz Kamusella. 2011. Sztandaryzacyjo ślōnski godki / Standaryzacja języka śląskiego [The Standardization of the Silesian Language] (pp 288-294). In: I V Abisigomian, ed. Lingvokul’turnoe prostranstvo sovremennoi Evropy cherez prizmu malykh i bolshikh iazykov. K 70-letiiu professora Aleksandra Dimitrievicha Dulichenko (Ser: Slavica Tartuensis, Vol 9). Tartu: Tartu University.
Remove ads

Крыніцы

Вонкавыя спасылкі

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads