Mecklenburg-Pśedpomorska
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Mecklenburg-Pśedpomorska[1][2] (nim. Mecklenburg-Vorpommern; dolnonimski. Mäkelborg-Vörpommern) jo zwězkowy kraj Zwězkoweje republiki Nimska. Jogo stolica jo Zwěrin.
Remove ads
Geografija


W Mecklenburg-Pśedpomorskej lažytej nejwětšy jazor a nejwětša kupa Nimskeje. Jazor se groni nimski Müritz, kótaregož mě póchada wót słowjańskego słowa morica, a kupa jo Rujany.
Pśez Mecklenburg-Pśedpomorsku běže wjelika rěka Łobjo, a teke małe rěki Elde, Habola, Warnow a Peene. Elde a Habola do Łobja běžytej, ale Warnow a Peene do Baltiskego mórja. Łobjo běžy pśez zwězkowy kraj Šleswig-Holštejnska, pśez Hamburg a pótom zasej pśez Šleswig-Holštejnsku a skóńcnje do Pódpołnocnego mórja.
Nejwětše města su
Remove ads
Stawizny
Mecklenburg-Pśedpomorska jo se zasej w lěśe 1990 załožył. Toś ten zwězkowy kraj jo eksistěrował juž raz mjazy lětami 1945 a 1952. W lěśe 1952 bu rozwězał a pótom su se wobwody Rostock, Zwěrin a Neubrandenburg nastali.
W lěśe 1945 jo se nastał z Mecklenburgskeje a pódwjacorneje źěla Pomorskeje na pódwjacor źinsajšneje granicy mjaz Nimskeju a Pólskeju.
Mjenja sedlišćow
W Mecklenburg-Pśedpomorskej eksistěrujo wjele mjenjow, kótarež ze słowjańskeje rěcy póchada. Toś ta słowjańska rěc wěcej njeeksistěrujo, ale wóna jo była pśiswójźbna z Kašubšćinu, Pólšćinu, ale tež z Górnoserbšćinu, Dolnoserbšćinu, Češćinu a Słowakšćinu. Wóna słuša k lechiskej kupce pódwjacornosłowjańskich rěcow. Pak tež mjenja z nimskego póchada eksistěruju tam.
Nožki
Eksterne wótkaze
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads