Chína Tetarã Retã
tetã hekosãsóva Ásiape / From Wikipedia, the free encyclopedia
Chína Tetarã Retã (chinañe'ẽme: 中华人民共和国 ha oje'eháicha: Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó), térã hérante Chína (chinañe'ẽme: 中国 ha oje'eháicha: Zhōngguó), ha'e niko tetã hekosãsóva ojejuhúva Ásia kuarahyresẽ pehẽnguéme. Ko tetã hína upe hetavéva tetãygua orekóva, oiko amo 1.400 sua tapicha ko tetã yvýpe.[1][2] Chína Tetarã Retã rekuái peteĩ atýre mante iñesãmbyhymbyre, ku aty héra Partido Comunista ha hetã rekuái oĩ itavusúpe, táva Pekĩ.
中華人民共和國 中华人民共和国 Zhōnghuá Rénmín Gònghéguó China Tekoha Tetã | ||||
---|---|---|---|---|
China Tekoha Tetã | ||||
| ||||
Tetã Momorãhéi: Yìyǒngjūn Jìnxíngqú (La Marcha de los Voluntarios) | ||||
Tavusu | Pekĩ | |||
Ñe'ẽnguéra | Chinañe'ẽ | |||
Tetãygua réra | Chino, -na | |||
Tekuái reko | Tavakuairetã socialista peteĩ atýre | |||
Presidente Primer Ministro |
Xi Jinping Li Qiang | |||
Tetã Amandaje |
Asamblea Popular Nacional de China Comité permanente de la Asamblea Popular Nacional | |||
Independencia • Declarada |
Establecimiento de la República Popular 1 jasypa 1949gua | |||
Yvy apekue | Ñemoĩha 4.º | |||
• Opaite | 9.640.821/9.672.018(km^2) km² | |||
• Y (%) | 2,82%[2] | |||
Tembe'y | 22,117 km | |||
Y rembe'y | 14.500 km | |||
Yvyty yvatevéva | Éverest | |||
Ava hetakue | Ñemoĩha 1.º | |||
• Hetakue | 1.339.724.852 (2010 est.) hab. | |||
• Typy'ũ | 140 hab./km²* | |||
PIB (PPA) | Ñemoĩha 2.º | |||
• Opaite (2006) | US$ 9.984.062 millones[2] | |||
• Per cápita | US$ 7.598 (2006) (88º)2 | |||
PIB (nominal) | Ñemoĩha 4.º | |||
• Opaite (2008) | US$ 4.421.619 millones | |||
• Per cápita | US$ 3.189 (2008) | |||
IDH (2007) | 0,777 (81.º) – Medio | |||
Viru |
Renminbi[2] (元, CNY ) | |||
Ára | UTC +8 | |||
ISO Jehero | 156 / CHN / CN | |||
Tetã renda tee Ñandutíme |
.cn , .中国 , .中國 , .公司 | |||
Tetã pumbyry papapy |
++86[2] | |||
Tetã puhoe papapy |
3HA-3UZ | |||
COI Jehero | CHN | |||
Atyvete ONU, APEC
| ||||
Opaite Tetã Yvýgui | ||||
[editar datos en Wikidata] |
Ijyvy oñemohenda upéicha: mokõipa mokõi tetãvore, po tetãvore hekosãsóva, irundy táva tetã rekuái oisãmbyhýva —Pekĩ, Tianjin, Changái ha Chongqing— ha mokõi tetãvore iñesãmbyhy ikoéva —Hong Kong ha Macao—.[3] Upéicha avei, ojerure tetãvore Taiuã rehe, he'ígui oĩ va'erã ipoguýpe, oĩva katu Tavakuairetã Chína ipoguýpe.[4] Oiko aja upe Ñorairõ Ro'y, URSS ha Tetãvore Joapykuéra oñorairõvo, oñemboheroite ko tetã «China Tetarã» oje'e hag̃ua Chína Tetarã Retã ha «China Nacionalista» oje'e hag̃ua Tavakuairetã Chína. Ojeipuru avei herarã ambuéva Chína yvyrusugua, China comunista ha Chína pytã oje'e hag̃ua Chína Tetarã Retã.
Ijyvy apekue niko 9 596 960 km²,[5] upéicha Chína niko pe tetã tuichavéva mbohapyha, Rrúsia ha Kanatã ituichavénte. Ko tetã ijerére ojejuhu parundy tetã ambuéva, yvate gotyo Rrúsia ha Mongólia ojejuhu; yvate kuarahyreike niko Kasahitã ha Kirigitã; kuarahyreike gotyo oĩ Tajikitã ha Ahyganitã; tetã Pakistán, Índia ha Nepal ñemby kuarahyreike gotyo ojejuhu; ñemby gotyo oĩ Vutã, Miama, para Sa'yju, Yvate Koréa ha Laos; ñemby kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu para Ñemby Chína; kuarahyresẽ niko para Kuarahyresẽ Chína ha yvate kuarahyresẽ ngotyo tetã Yvate Koréa ojejuhu. Chína yvy apekue ituicha ha ijysaja opaichagua, ijyvy niko oñemuasãigui tave'ỹ Góvi ha Taklamakán guive, yvate gotyo ojejuhúva, umi ka'aguy guasu peve, ñemby gotyo ojejuhúva. Yvytyrysýi Himaláia, Karakórum, Pamir ha Tian Shan oĩ ko tetã ha Ñemby-Mbyte Ásia mbytépe. Ysyry Yangtze ha ysyry Sa'yju, umi ipukuvéva mbohapyha ha poteĩha Yvýpe, Tívete guive oisyrýva. Chína y rembe'y pukukue niko 14 500 km omohembe'ýva paraguasu Py'aguapy rehe,[5] upépe ojejuhu para Sa'yju, para Bohai, ha umi mokõi yguasu Kuarahyresẽ Chína ha Ñemby Chína.
Chína rembiasakue, tavarandu ha avano'õ, umíva ymaguareve apytépe niko oĩva ha oñepyrũ ysyry Sa'yju rembe'ýpe. Su ary ha su ary aja, mburuvicha guasu ñemoñare oisãmbyhy Chína avano'õre, umi mburuvicha guasu ñemoñare hérava dinastía térã ñemoñanga ojokuáiva. Ñemoñanga peteĩha oisãmbyhy rae Chínare niko ñemoñanga Xia amo 2000 Kirito mboyve. Ary 221 Kirito mboyve guive, pe ñemoñanga Qin omoĩvo ipoguýpe heta tetã ambuéva ha ojapo Chína mburuvi, ko tetã apekue oñembotuicha, oñemopehẽ ha ojoaju jey jey. Tavakuairetã Chína omosẽ ñemoñanga Qing, mburuvicha guasu ñemoñare pahague, ary 1911-me ha oisãmbyhy Chínare 1949 peve. Hapõ mburuvi oñehundi Ñorairõ Guasu Mokõihápe ha omosẽ rire iñorairõhára aty Chínagui, upe aty ojokuaikuaáva ohekáva amoño'ỹtekuareko (partido comunista) oñemoĩ Chína retãygua ñorairõre ha ojapo ko Chína Tetarã Retã táva Pekĩme ára 1 jasypa 1949-pe. Aty ojokuaikuaáva Kuomintang, oisãmbyhy akue Tavakuairetã Chínare, ova akue arã Taipéi távape, ha upe guive oisãmbyhýnte Taiuãre ha ypa'ũnguéra ambuéva Taiuã jerére.
Oiko guive viru remimono'õ myatyrõ 1978-pe, Chína niko pe tetã ipirapire ñemono'õ oñemboheta pya'evéva, upéicha hína ko'ãga Chína niko tetã oñemuvéva ha ojoguavéva mba'ekuéra tetã ambuévagui.[6] Chína ipu'akaite orekógui ñorairõhára aty mbarete, oĩva umi mbaretevéva apytépe ha hetavéva ohepyme'ẽ omomba'apo hag̃ua iñorairõhára aty.[7] Ko tetã oike ONU atýpe ary 1971-me, oike avei heta aty mba'eguasúva, BRICS ha G20 techapyrãme. Ojehechakuaa Chína ipu'akaiteha ha oñemomba'eheta pya'iteha.[8][9][10]