Hornja Łužica
kónčina we wuchodnej Sakskej, zapadnej Pólskej a južnej Braniborskej / From Wikipedia, the free encyclopedia
Hornja Łužica (delnjoserbsce Gorna Łužyca, čěsce Horní Lužice, pólsce Górne Łużyce, łaćonsce Lusatia superior, němsce Oberlausitz) je krajina mjez Połčnicu na zapadźe a Hwizdźom na wuchodźe, kotraž leži z wjetšeho dźěla we wuchodnej Sakskej, saha pak zdźěla tež do Braniborskeje a Pólskeje. Wona twori tak južnu połojcu Łužicy. Južna hranica historiskeje Hornjeje Łužicy su Łužiske horiny při čěskej mjezy. Stawizniske hłowne město Hornjeje Łužicy je Budyšin; najwjetše město je pak mjez Němskej a Pólskej rozdźěleny Zhorjelc.
Dźensa je stawizniska krajina rozdźělena mjez sakskimaj wokrjesomaj Budyšin a Zhorjelc, braniborskim wokrjesom Hornje Błóta-Łužica a pólskimaj wojewódstwomaj Delnja Šleska a Lubuš.
Jeje mjeno dósta Hornja Łužica kónc 15. lětstotka wot susodneje Delnjeje Łužicy, hdźež bydleše starosłowjanski kmjen Łužičanow, mjeztym zo běše krajina wokoło Budyšina wobsydlena wot Milčanow. Teritorij dźensnišeje Hornjeje Łužicy bu najprjedy mjenowany jako Milska a pozdźišo Budyski kraj („Land Budissin“).
Wobě Łužicy stej wot 7. lětstotka hač do dźensnišeho domizna Serbow.