Załožba za serbski lud
From Wikipedia, the free encyclopedia
Załožba za serbski lud spěchuje wuwiće serbskeje kultury a serbskeju rěčow. Bu załožena dnja 19. oktobra 1991 jako dźěl Sakskeje statneje kenclije a je z lěta 1998 samostatna załožba zjawneho prawa[1]. Jeje hłowne sydło je w Budyšinje, nimo toho ma wotnožku w Choćebuzu a regionalny běrow w Chrósćicach. Wot 1. oktobra 2016 je Jan Budar z direktorom jako naslědnik Marka Sucheho, kiž steješe wot 1992 do 2015 na čole załožby.
Załožba za serbski lud financuje so na zakładźe pjećlětneho finančneho zrěčenja mjez Zwjazkom, Sakskej a Braniborskej, w dobje 2021–2025 dóstawa lětnje něhdźe 23,9 milionow €. Najwyši gremij je Załožbowa rada, kiž rozsudźi z 15 hłosokmanymi čłonami mjez druhim wo rozdawanju tutych srědkow.[2] Wona zetkawa so znajmjeńša dwójce wob lěto. Posedźenja přihotuja so w załožbowej komisiji, kotrejž přisłušeja rjadni čłonojo rady.
Kóžde druhe lěto, po móžnosći na předwječoru posmjertnin Ćišinskeho (15. oktobra), spožči Załožba za serbski lud Myto Ćišinskeho za „wusahowace wukony na polu serbskeje kultury, wuměłstwa a wědomosće”.