Čierna Hora
štát v juhovýchodnej Európe From Wikipedia, the free encyclopedia
Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodený od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.
O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).| Čierna Hora | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Oj, svijetla majska zoro | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | – | ||||
| • krátky | Црна Гора | ||||
| Hlavné mesto | Podgorica1 42°47′ s.š. 19°28′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Podgorica | ||||
| Úradné jazyky | čiernohorčina | ||||
| Regionálne jazyky | srbčina, albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1] | ||||
| Demonym | Čiernohorec, Čiernohorka | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
Republika Jakov Milatović Milojko Spajić | ||||
| Vznik | 3. jún 2006 | ||||
| Susedia |  Chorvátsko Bosna a Hercegovina Srbsko Albánsko Kosovo (sporné) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
14 026 km² (161.) 214 km² (1.5 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2011) • sčítanie (2011) • hustota (2011) |
620 029 625266 53/km² (121.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2011) | 0,771[2] (54.) – vysoký | ||||
| Mena | euro (€)2 (EUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | ME | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MNE | ||||
| Internetová doména | .me | ||||
| Smerové telefónne číslo | +382 | ||||
| 1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory. 2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny. | |||||
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.
Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.
Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):
- Obec Andrijevica
- Obec Bar
- Obec Berane
- Obec Bijelo Polje
- Obec Budva
- Obec Cetinje
- Obec Danilovgrad
- Obec Herceg Novi
- Obec Kolašin
- Obec Kotor
- Obec Mojkovac
- Obec Nikšić
- Obec Plav
- Obec Plužine
- Obec Pljevlja
- Obec Podgorica
- Obec Rožaje
- Obec Šavnik
- Obec Tivat
- Obec Ulcinj
- Obec Žabljak
Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory
Etnická štruktúra
Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva.
Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:
| Krajina | Počet | % |
|---|---|---|
| Čiernohorci | 278 865 | 44,98 |
| Srbi | 178 110 | 28,73 |
| Bosniaci | 53 605 | 8,65 |
| Albánci | 30 439 | 4,91 |
| Moslimovia | 20 537 | 3,31 |
| Rómovia | 6 251 | 1,01 |
| Chorváti | 6 021 | 0,97 |
| ostatní a nezistené | 46 201 | 7,44 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
Jazyková štruktúra
Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Od roku 2004 sa však vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním sa používajú aj srbčina, bosniačtina, gegská albánčina a chorvátčina. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:
| Jazyk | Počet | % |
|---|---|---|
| Srbčina | 265 895 | 42,88 |
| Čiernohorčina | 229 251 | 36,97 |
| Bosniačtina | 33 077 | 5,33 |
| Albánčina | 32 671 | 5,27 |
| Srbochorvátčina | 12 559 | 2,03 |
| Rómčina | 5 169 | 0,83 |
| Bosniacky dialekt | 3 662 | 0,59 |
| Chorvátčina | 2 791 | 0,45 |
| ostatné a nezistené | 34 954 | 5,65 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
Náboženská štruktúra
Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia (17,7%), žijúci na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki (3,5 %) Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny (4,6 %). Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:
| Náboženstvo | Počet | % |
|---|---|---|
| Pravoslávni | 446 858 | 72,07 |
| Islam/moslimovia | 118 477 (99,038 islam, 19 439 moslimovia) |
19,11 (15,97 islam, 3,14 moslimovia) |
| Katolíci | 21 299 | 3,44 |
| Ateisti | 7 667 | 1,24 |
| ostatní a nezistené | 25 728 | 4,14 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
- Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom „islam“, druhá „moslimovia“. Stojí za povšimnutie, že počet „moslimov“ sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.
Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.
Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. vždyzelená vegetácia prechádza do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.
Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.
Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory
Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo o udržaní zväzku so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.
Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.
Prístav v Budve
Katedrála sv. Tripuna v Kotore
Kostol v Perasti
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
