243 Ida
asteroid From Wikipedia, the free encyclopedia
asteroid From Wikipedia, the free encyclopedia
243 Ida je planétka v hlavnom páse planétok. Objavil ju Johann Palisa 29. septembra 1884 na Viedenskom observatóriu a pomenovanie dostala po nymfe z gréckej mytológie. Je to prvá objavená binárna planétka, obieha okolo nej planétka-mesiac Dactyl.
| 243 Ida | |
| planétka | |
 | |
| Objav | |
|---|---|
| Objaviteľ | Johann Palisa |
| Dátum objavu | 29. september 1884 |
| Označenia | A910 CD; 1988 DB1 |
| Kategória | planétky hlavného pásu (Koronis) |
| Elementy dráhy Epocha 22. október 2004 (JD 2453300,5) | |
| Excentricita (e) | 0,046 |
| Veľká polos (a) | 428,025 Gm (2,861 AU) |
| Perihélium (q) | 408,207 Gm (2,729 AU) |
| Afélium (Q) | 447,843 Gm (2,994 AU) |
| Obežná doba (P) | 1767,724 d (4,84 a) |
| Priemerná obežná rýchlosť | 17,60 km/s |
| Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) | 1,138° |
| Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 324,218° |
| Argument perihélia (ω) | 108,754° |
| Stredná anomália (M) | 245,469° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rozmery | 53,6×24,0×15,2 km (mean 31,3 km) |
| Hmotnosť | 4,2×1016 kg 1 |
| Hustota | 2,6 g/cm³ 1 |
| Povrchová gravitácia | 0,0109 m/s² |
| Úniková rýchlosť | 0,0185 km/s |
| Rotačná perióda | 0,1931 d (4 h 37 min) 2 |
| Spektrálna trieda | S |
| Absolútna veľkosť | 9,94 |
| Albedo | 0,2382 3 |
| Priemerná povrchová teplota | ~158 K |
28. augusta 1993 sa na minimálnu vzdialenosť 2 410 km priblížila k planétke sonda Galileo. Počas tohto preletu získala o Ide mnoho dôležitých informácií a nasnímala okolo 150 záberov, na ktorých bol, okrem iného, neskôr objavený aj spomínaný mesiac Dactyl. Podľa získaných údajov má Ida rozmery 56 × 54 × 21 km a periódu rotácie 4 h 38 min. Bola tiež potvrdená prítomnosť vrstvy regolitu a skutočnosť, že planétka je zložená z viacerých rôznych objektov. Na povrchu Idy sa nachádza množstvo impaktných kráterov pomenovaných po známych svetových jaskyniach. Najväčším z nich je Lascaux s priemerom vyše 12 km.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 243 Ida
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
