Alexandr Grigorievič Lukašenko (rus. Александр Григорьевич Лукашенко, biel. Aľaksandr Ryhoravič Lukašenka - Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка; * 30. august 1954) je od 20. júla 1994 prezidentom Bieloruska.
Alexandr Grigorievič Lukašenko Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка Александр Григорьевич Лукашенко | ||||||||
1. prezident Bieloruska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 20. júl 1994 | ||||||||
Premiéri | Viačeslav Kebič Michail Čigir Sergej Ling Vladimir Jermošin Genadz Navicki Sergej Sidorski | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. august 1954 (70 rokov) Kopys, Bieloruská SSR, Sovietsky zväz | |||||||
Politická strana | KSSZ (do 1992) nezávislý (od 1992) | |||||||
Národnosť | bieloruská | |||||||
Odkazy | ||||||||
Alexandr Grigorievič Lukašenko Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка Александр Григорьевич Лукашенко na gov.by | ||||||||
Alexandr Grigorievič Lukašenko (multimediálne súbory) | ||||||||
Biografia
Roku 1975 absolvoval Učiteľský ústav v Mahiľove, roku 1985 Bieloruskú poľnohospodársku akadémiu v Horkach, získal diplom učiteľa dejepisu, spoločenských vied a ekonómie. V období 1975-1977 a 1980-1982 slúžil v Sovietskej armáde. Po absolvovaní vysokých škôl a službe v armáde bol riaditeľom kolchozu na východe Bieloruska. Roku 1991 sa postavil na stranu Janajeva a jeho pučistov proti Gorbačovovej politike, bol aj proti rozpadu ZSSR a vyhláseniu nezávislého Bieloruska v decembri toho istého roka. Od roku 1994 je bieloruským prezidentom. Väčšina svetových politikov ho považuje za „posledného európskeho diktátora“, politici SNŠ, vrátane Vladimira Putina však tento pohľad odmietajú a s Lukašenkom udržujú čulé diplomatické vzťahy. Lukašenko udržuje vzťahy aj s KĽDR, alebo v minulosti s Líbyou Muammara Kaddáfího a Irakom Sadáma Husajna.
V roku 1977 sa oženil s Galinou Rodionovnou Želnerovičovou. Majú synov Dmitrija a Viktora.
Rekreačne hráva hokej[1][2], podobne ako jeho syn Viktor.[3].
Medzinárodne neuznaný Lukašenko
Spojené štáty, Európska únia a viaceré krajiny EÚ neuznali Lukašenka za prezidenta Bieloruska pretože prezidentské voľby v auguste 2020 nemali demokratickú legitimitu.[4][5][6] OBSE označila prezidentské voľby vo svojej správe za netransparentné, neslobodné a nespravodlivé a vyzvala na ich zopakovanie.[7] Aj po týchto voľbách pokračovali v Bielorusku reťazové demonštrácie za odvolanie Lukašenka z funkcie prezidenta. V západných krajinách je Lukašenko označovaný za posledného európskeho diktátora.[8] Lukašenko sa tiež podľa viacerých médií snaží prenasledovať nezávislých novinárov a médiá v Bielorusku, pričom kriminalizuje novinárov, opozičných politikov a protestujúcich.[9][10]
Na základe rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva odsudzujúcej porušovanie ľudských práv v Bielorusku, ktorá bola prijatá v marci 2021 začne komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s jej tímom vyšetrovať údajné porušovanie ľudských práv v Bielorusku v súvislosti s vlaňajšími prezidentskými voľbami.[11]
Vrcholní predstavitelia EÚ vyzvali 24. mája 2021 Bielorusko, aby prepustili aktivistu, blogera a novinára Ramana Prataseviča a jeho partnerku Sofiu Sapegovú po tom, čo ich v nedeľu 23. mája 2021 zadržali na letisku v Minsku po odklonení civilného lietadla spoločnosti Ryanair. Toto zadržanie viacerí premiéri a prezidenti štátov EÚ označili za „únos“ a „štátom podporovaný terorizmus“ a obvinili z neho Lukašenkov režim, na ktorý plánujú zaviesť ďalšie sankcie.[12] 27. mája 2021 vyzvali na „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ bieloruského novinára Ramana Prataseviča a všetkých ďalších novinárov a politických väzňov zadržiavaných v Bielorusku ministri zahraničných vecí zo skupiny krajín G7.[13]
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.