Aškenázski Židia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Aškenázski Židia alebo aškenáziovskí Židia[1] alebo Aškenázi (hebr. אשכנזים – aškenazim) sú Židia pochádzajúci zo stredovekých židovských komunít v Porýní. Spolu so sefardskými Židmi sú najvýznamnejšou etnickou podskupinou židovského národa.
Židia a judaizmus |
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Blízke témy
|
Označenie Aškenázi vzniklo z hebrejského výrazu pre Nemecko — Aškenaz (אשכנז). Od 10. do 19. storočia sa rozšírili prevažne na východ a zakladali komunity v Nemecku, Poľsku, Rusku, v strednej a východnej Európe, ale aj inde. Východoeurópski Aškenázi si až do holokaustu zachovali svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo (tzv. aškenázsky minhag). Dorozumievali sa hlavne jazykom jidiš alebo slovanskými jazykmi zmiešanými s hebrejčinou (napr. dnes už zaniknutý lešon kenaan, ako sa označovala tzv. židovská čeština, ale aj iné židovsko-slovanské jazyky). Naproti tomu Židia v Nemecku a vo Francúzsku sa od 18. storočia začali hlavne vďaka vplyvu haskaly a občianskemu zrovnoprávneniu rýchlo kultúrne aj nábožensky asimilovať.
Napriek tomu, že v 11. storočí predstavovali len 3 % celosvetovej židovskej populácie, v roku 1931 bolo až 92 % Židov na svete aškenázskeho pôvodu. Dnes predstavujú asi 80 % židovskej populácie na celom svete. Väčšina historických židovských komunít v Európe je aškenázskeho pôvodu, s výnimkou komunít v stredomorskej oblasti. Mnohí Židia, ktorí z Európy emigrovali na iné kontinenty (predovšetkým do Spojených štátov), sú východní Aškenázi.