arménsky kráľ v rokoch 884/885 – 890, zakladateľ nezávislého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov From Wikipedia, the free encyclopedia
Ašot I. Bagratuni (armén. Աշոտ Ա Մեծ – Ašot I. Mec[1]; pred korunováciou ako „predsedajúce knieža“[p 1] Ašot V.; niekedy Ašut[2]; * 9. storočie – † 890, Gugark) bol arménsky kráľ v rokoch 884/885 – 890, zakladateľ nezávislého arménskeho štátu a dynastie Bagratovcov.[3][4]
Ašot I. Bagratuni | |
prvý kráľ stredovekého Arménskeho kráľovstva | |
Fiktívne zobrazenie arménskeho kráľa Ašota I. | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Bagratovci |
Panovanie | 855 – 884/885 884/885 – 890 (ako kráľ) |
Korunovácia | 884/885 |
Predchodca | Smbat VIII. Vyznávač („predsedajúce knieža“ Arménov) |
Nástupca | Smbat I. (kráľ) |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | armén. Աշոտ Ա Մեծ – Ašot I. Mec |
Narodenie | 9. storočie |
Úmrtie | 890 Gugark, Arménske kráľovstvo |
Vierovyznanie | arménske kresťanstvo |
Rodina | |
Manželka |
Katranide |
Potomstvo |
Smbat I. |
Otec | Smbat VIII. Vyznávač |
Matka | Hripsime |
Odkazy | |
Ašot I. (multimediálne súbory na commons) | |
Ašotovo kráľovstvo zaberalo veľkú časť území v oblasti historického Veľkého Arménska a aj časť dnešného juhovýchodného Gruzínska.[1]
V zahraničnej historiografii býva niekedy nazývaný aj ako „Veľký“ (arm. Mec).[5][1][6] Tento prívlastok býva niekedy priznávaný aj jeho menovcovi Ašotovi I., ktorý vládol ako byzantský vazal, kuropalat v Gruzínsku.[1]
Ašot bol druhým synom arménskeho kniežaťa Smbata VIII. Vyznávača. V roku 855 nahradil svojho otca na čele arménskych vojsk ako veliteľ (sparapet). Spolu so svojím bratom Abasom stabilizoval situáciu v Arménsku, ktoré bolo po potlačení vzbury Arménov v polovici 9. storočia výrazne oslabené. Obnovil moc Bagratovcov a prostredníctvom dynastických svadieb a vojen rozšíril svoje panstvo na úkor ostatných arménskych šľachticov (nachararov) a arabských emírov v Arménsku (napr. Kajsovcov).[5][1]
Vďaka proarabskej politike získal Ašot v roku 858 titul knieža kniežat (batrík al-batárika)[5][1] a po víťazstve nad arabským emirom Džahháfom ibn Sawádom, sa stal aj suzerénom nad arabskými panstvami v Arménsku. Stal sa tak po abbásovskom kalifovi druhou najvplyvnejšou osobou na Kaukaze a túto pozíciu potvrdil v roku 879, keď porazil arabov zjednotených pod vedením arabského guvernéra v Arménsku, Muhammada ibn Chálida.[1]
Ašotovo kráľovstvo aj napriek jeho úspechom nebolo centralizovaným štátom, ale skôr voľne organizovanou úniou, „feudálnou konfederáciou“, kde správa vecí by bola založená na spolupráci funkčne paralelných úradov v každom regióne. Miestni šľachtici si preto zachovávali výraznú autonómiu a výsady.[7] Nina Garsoïanová preto upozorňuje, že čestné tituly, ktoré boli Ašotovi udelené kráľovstvu v skutočnosti príliš moci nedodali a boli v podstate prekladom staršieho titulu arménskych kniežat išchán išchánas.[1]
Ašot naďalej uznával nadvládu abbásovských kalifov, no zároveň si uvedomoval aj stále rastúcu silu Byzantskej ríše v oblasti. Tvrdo trestal arménske kniežatá, ktoré sa prikláňali na stranu Byzancie, no zároveň s Konštantínopolom viedol diplomatické rokovania.[5][1] V náboženskej sfére viedla Arménska cirkev dialóg s Konštantínopolom, kde sa stal v tomto období patriarchom Fótios. Koncil v Širakawane v roku 862 sa však skončil z hľadiska cirkevnej únie s pochalcedónskymi kresťanmi neúspechom.[5][1][6]
V roku 884 (885[3]) Ašot prijal kráľovský titul a nechal sa katolikom Jurajom II. korunovať korunou, ktorú mu poslali Arabi. Byzantínci Ašotovu mocenskú pozíciu uznali udelením titulu archón ton archóntos. Naďalej však platil tribút Arabom.[1][5]
Arménskym kráľom sa po Ašotovej smrti stal Smbat I.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.