Bahaizmus
náboženstvo / From Wikipedia, the free encyclopedia
Bahaizmus[1] (iné názvy: bahá’izmus[2][3], bahá’i[1], zriedkavo baháizmus[4]) je jedno z najmladších nezávislých náboženstiev na svete, ktoré založil Bahá’u’lláh približne v polovici 19. storočia. Pochádza z Perzskej ríše (teraz Irán), no pre postupné niekoľkonásobné vyhnanstvo svojho zakladateľa ukončené vyhostením do tureckej väzenskej kolónie v Akke natrvalo ustanovilo svoje duchovné a administratívne centrum v Izraeli. Podľa Encyclopædia Britannica z roku 2014 tvorí svetové bahájske společenstvo 7 337 000 bahájov a je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom s veriacimi v 221 krajinách.[5]
Zakladateľom bahájskej viery je Bahá’u’lláh (1817-1892), ktorého baháji považujú za posledného z radu Božích Prejavov, do ktorého patria napríklad Abrahám, Mojžiš, Budha, Zoroaster, Kristus a Mohamed. Podľa tejto viery prichádzajú všetky Prejavy Božie na svet ako učitelia, aby ľudstvo viedli. Ich učenie obsahuje dve hlavné časti:
- učenie o duchovných otázkach - o morálnom zmysle života, o potrebe milovať všetkých ľudí, o úcte k rodičom, o konaní dobrých skutkov, o pomoci druhým, a podobne
- učenie týkajúce sa spoločenských problémov - toto učenie Prejavy Božie vždy prispôsobujú podmienkam a okolnostiam danej doby. Ide o spoločenské zákony, ktoré upravujú vzťahy medzi jednotlivcami navzájom (napr. sobáš a rozvod) či medzi jednotlivcom a spoločnosťou (trestné právo).
Ústrednou myšlienkou Bahá’u’lláhovho posolstva v oblasti spoločenského učenia je to, že ľudstvo má jeden spoločný pôvod a že nadišiel čas, aby sa spojilo do jedného celosvetového globálneho spoločenstva. „Boh,“ hovorí Bahá’u’lláh, „uviedol do pohybu historické sily, ktoré rúcajú tradičné bariéry rasami, triedami, ľuďmi rôznych vyznaní a rôznych národov, a ktoré zanedlho vytvoria svetovú civilizáciu“. Hlavnou úlohou, ktorá teraz podľa bahájskej viery ľudstvo čaká, je prijať myšlienku jednoty celého sveta a podporiť proces zjednocovania. Táto myšlienka obsahuje potrebu ocenenia rozmanitosti jednotlivých kultúr či rás, a preto sa baháji nesnažia o uniformitu, ale o vnímanie rôznorodosti na svete ako prvku, ktorý môže byť obohatením pre celé ľudstvo.
Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike patrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti.[6][7] Počas Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011[8] uviedlo bahájsku vieru ako svoje náboženské vyznanie 1065 respondentov.[9] Bahájske společenstvo združuje asi 300 členov, pričom väčšina sú Slováci.[10]