Benátska republika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky Serenissima Repubblica di Venezia alebo Najjasnejšia republika sv. Marka, Serenissima Repubblica di San Marco[1], bol štát na Apeninskom polostrove okolo mesta Benátky, ktorý existoval od 8. storočia do roku 1797. Neskôr krátko existovala republika s centrom v Benátkach ešte v revolučnom období 1848 až 1849.
Najjasnejšia benátska republika
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha |
70 000 km² (na konci 15. storočia) | ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
2 100 000 (na konci 15. storočia) | ||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
rôzne cudzie aj vlastné obeživo | |||||||
Vznik |
|||||||
Zánik |
|||||||
|
Na vrchole svojej moci ovládali Benátky okrem svojho okolia aj Dalmáciu (v dnešnom Chorvátsku), Krétu, časť gréckeho pobrežia a ďalšie oporné body a ostrovy v Stredomorí. Išlo o významnú námornú mocnosť, ktorá zabezpečovala najmä obchod medzi Európou a Blízkym východom. Politicky išlo po väčšinu času o zmiešanú formu vlády, v ktorej malo vplyv meštianstvo aj aristokracia, a ktorú zastrešoval doživotne volený dóža, ústavou obmedzený panovník. Benátsky štát a jeho vládnuca trieda boli aj významnými mecenášmi umelcov a zapísali sa tak do dejín európskej architektúry, hudby a výtvarného umenia.