Bitka pri Lučenci
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bitka pri Lučenci (7. september 1451) bola bitkou medzi vojskom vedeným Jánom Jiskrom z Brandýsa a uhorským vojskom Jána Huňadyho. Jiskrovo vojsko, ktorého časť tvoril oddiel bývalých českých a slovenských bratríkov za účasti Jána Talafúsa[1] a iných, tu porazilo oveľa početnejšie vojsko uhorského vojvodcu.[2][3]
Bitka pri Lučenci | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Karel Vítek, Bitva u Lučence, ilustrácia In: NOVÁK, Anton; BULÍN, František; VÍTEK, Karel. Stručné dějiny československé v slově i obrazech. Praha: František Bulín, 1946, s. 120 | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Bratríci | Uhorsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Ján Jiskra z Brandýsa Ján Talafús z Ostrova Peter Aksamit |
Ján Huňady | ||||||
Sila | |||||||
okolo 5 000 mužov | okolo 12 000 mužov | ||||||
Bratríci |
---|
Somoš (Drienov) – Lučenec – Žebrač/Myšlenice – Blatný Potok – Gajary – Posádka – Kapušany – Veľké Kostoľany |
Bitka čo do rozsahu i počtu bojujúcich patrí k najväčším bojovým zrážkam v stredovekých dejinách Slovenska.[4] Zároveň to bola jediná porážka Jána Huňadyho, v ktorej ho početne omnoho slabšie vojsko prinútilo na útek. To samo osebe svedčí o Jiskrovom vojvodcovskom talente. Huňadymu naklonení uhorskí kronikári, ktorých neskôr hmotne podporoval najmä kráľ Matej Korvín (syn Jána Huňadyho), sa pokúšali zdôvodniť porážku hlavne zradou v jeho vojsku (údajne kvôli zrade Istvána Pelsőcziho [5]).[6]