Uhorsko
historický štát v strednej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Uhorsko (lat. Hungaria/Vngaria, nem. Ungarn/Hungarn,chorv. a srb. Ugarska, rum. Ungaria) alebo uhorský štát bol multietnický[1] štátny útvar v Karpatskej kotline od roku 895/896 do roku 1918. Do roku 1000/1001 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie (dnes) nazýva aj Uhorské kniežatstvo. Od roku 1000/1001 do svojho zániku bol kráľovstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj Uhorské kráľovstvo (lat. Regnum Hungariae/Vngarie, nem. Königreich Hungarn resp. v posledných desaťročiach Königreich Ungarn, maď. Magyar Királyság, chorv. a srb. Kraljevina Ugarska, rum. Regatul Ungariei). Niektorí slovenskí autori (napr. Encyklopédia Slovenska) používajú inú terminológiu: pojmy Uhorské kráľovstvo a Uhorsko považujú za synonymá a namiesto Uhorského kniežatstva hovoria o Gejzovom kniežatstve.
Uhorské kráľovstvo Magyar Királyság Regnum Hungariae Königreich Ungarn
| |||||||||||||||||||||
Hymna: Himnusz | |||||||||||||||||||||
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae | |||||||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||||||
Rozloha |
282 870 km² (v roku 1910) | ||||||||||||||||||||
Najdlhšia rieka |
|||||||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||||||
Počet obyvateľov |
18 264 533 (v roku 1910) | ||||||||||||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||||||||||||
Úradné jazyky: latinčina (1000/1001 – 1784; 1790 – 1844) nemčina (1784 – 1790; 1849 – 1867) maďarčina (1836 – 1849; 1867 – 1918) Ostatné jazyky: poľština, rumunčina, slovenčina, chorvátčina, slovinčina, srbčina, taliančina, stará bieloruština, karpatská rómčina, jidiš | |||||||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||||||
Materský štát |
|||||||||||||||||||||
Vznik |
|||||||||||||||||||||
Zánik |
13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku) 16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky) | ||||||||||||||||||||
|
Od roku 1526 do svojho zániku (čiže takmer 400 rokov) bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie, preto nemalo vlastných vládcov (jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov) a do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne (hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie). Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou.
Uhorsko bolo značne mnohonárodné (napr. na konci 18. storočia sa v Uhorsku bez Sedmohradska hlásilo 41,55 % obyvateľov k Maďarom, 16,17 % k Rumunom, 10,68 % k Slovákom, 9,98 % k Nemcom, 9,56 % k Chorvátom, 6,58 % k Srbom, 3,58 % k Rusínom[2]). Ako úradný jazyk sa od počiatku používala latinčina, v rokoch 1784 – 1790 a 1849 – 1860 nemčina a v rokoch 1836/1844 – 1849 a 1860 – 1918 maďarčina. Zastúpenie slovanských jazykov (neskôr najmä slovenčiny) bolo také vysoké, že uprostred stredoveku franskí kronikári označovali Uhorsko ako slovanskú krajinu a v polovici 18. storočia sa v hesle Uhorsko Diderotovej encyklopédie tvrdí, že „maďarský jazyk je slovanské nárečie, a teda je príbuzný s jazykmi Čiech, Poľska a Ruska“.[3]