From Wikipedia, the free encyclopedia
Chlodovik I. alebo Clovis I. (* asi 466, Tournai, Rímska ríša – † 27. november 511, Paríž, Franská ríša), bol kráľom salských Frankov a franský kráľ (481 - 511) z rodu Merovejcov, syn kráľa Childericha I.
Chlodovik I. | |
kráľ sálských Frankov a franský kráľ | |
Narodenie | asi 466 Tournai, Rímska ríša |
---|---|
Úmrtie | 27. november 511 (44 – 45 rokov) Paríž, Franská ríša |
Odkazy | |
Commons | Chlodovik I. |
Chlodovik mal jedného syna s neznámou manželkou:
V roku 492 se stala jeho druhou manželkou Chrodichilda (Klotilda), s ktorou mal štyroch synov a jednu dcéru:
Chlodovik nastúpil na trón po svojom otcovi. Rozklad rímskej moci v Galii umožnil Chlodovikovi začať úspešné výboje do vnútrozemia ríše. Okolo roku 486 zaútočil na Soissons, kde vládol Syagrius, rex Romanorum, Syagriovu armádu zničil[1] a Syagrius utiekol k vizigótskemu kráľovi Alarichovi II. (484–507). Chlodovik naliehal na Alaricha, aby mu ho vydal. Ten tak urobil a Chlodovik Syagria zabil.Moc Sálských frankov sa tak rozšírila na juh až po Loiru, teda vlastne na celú severnú Gáliu. Toto víťazstvo natoľko posilnilo Chlodovikovu pozíciu, že mohol pokračovať v expanzii a zjednocovaní všetkých franských kmeňov. Ďalším terčom Chlodovikových výbojov sa stali Durínkovia usadení na ľavom brehu Sály. V roku 491 si ich Chlodovik podrobil, hoci iba dočasne. Nasledovali boje s Alamanmi, ktorých kmeňový zväz sídlil v oblastiach okolo horného Dunaja (na východe od ústia rieky Lech (rieka) Lech do Dunaja). V súvislosti s Alamanmi sa viaže aj legenda o Chlodovikovom krste. Podľa franského kronikára Gregora z Tours Chlodovik počas veľkej bitky s Alamanmi, ktorá sa odohrala asi pri Zülpichu (Tolbiacum) niekedy v roku 496 - 497, sľúbil, že ak sa mu podarí zvíťaziť, tak sa dá pokrstiť. Jeho vojská zázračne zvíťazili a franský kráľ - aj pod vplyvom svojej katolíckej manželky, prijal z rúk remešského arcibiskupa krst (496/497). Alamanov Chlodovik definitívne porazil aj za pomoci Porýnskych frankov až v roku 502 resp. 506. Chlodovík sa pokúsil ovládnuť aj Burgundov. Zaútočil na nich v roku 500 až 501, avšak po zásahu Vizigótov a Teodoricha Veľkého od ďalších útokov upustil.
Najvýznamnejší vojenský úspech Chlodovik dosiahol v juhozápadnej Galii proti Vizigótom. V roku 502 uzavrel s Alarichom II. mier. Napriek tejto dohode vpadol Chlodovik v spojenectve s Burgundmi a Porýnskymi frankami v roku 507 do jeho kráľovstva. Byzantská ríša, ktorá videla v Chlodovikovi významného konkurenta ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého, vyslala proti Ostrogótom flotilu, čim zabránila, aby prišli na pomoc Vizigótom. V bitke pri Vouillé Frankovia zvíťazili a Vizigóti sa stiahli až k Narbonne v Septimánii. Vizigótsky kráľ Alarich II. bol v bitke zabitý, údajne samotným Chlodovíkom.[2] Po tomto víťazstve sa v Chlodovikových rukách ocitla bohatá Akvitánia. Nevedel si však vynútiť prístup k Stredozemnému moru, lebo tieto oblasti boli v moci Vizigótov (Septimánia) a Ostrogótov (Provensálsko). Byzantská podpora sa prejavila aj vo formálnom uznaní Chlodovikovho postavenia: v roku 508 mu byzantské posolstvo vedené cisárom Anastasiom I. odovzdalo v Tourse odznaky konzulskej moci, čo znamenalo, akoby vládol v mene cisára.
Po ovládnutí Akvitánie Chlodovik I. prikročil k zjednoteniu franských kmeňov. Tajne dal zavraždiť kráľa Porýnskych Frankov Sigiberta aj jeho syna - a svojho dovtedajšieho spojenca - Chlodericha. Rovnako odstránil Charachira, kráľa bližšie neznámeho franského kmeňa. Podobný osud stihol ďalšieho franského vládcu, sídliaceho v Cambrai, Ragnachara. Po týchto víťazstvách mal Clodovik I. vo svojich rukách už bezmála celú Gáliu. Ku koncu svojej vlády preniesol kráľovské sídlo do Paríža, kde aj v roku 511 zomrel. Štyria Chlodovikovi synovia si podľa germánskeho zvyku rozdelili ríšu medzi seba. Každý z nich mal titul Rex Franconum (franský kráľ) a kráľovskými sídlami (sedes regiae) sa stali Remeš, Orleáns, Paríž a Soissons. Všetci štyria dostali okrem svojho údelu aj podiel v jadre ríše, v tzv. Francii (územie medzi Rýnom a Loirou) a podiel v Akvitánii - hospodársky najrozvinutejšej časti kráľovstva.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.