From Wikipedia, the free encyclopedia
Cmentarz Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom (Cintorín zaslúžilých na Pęksowom Brzyzku) nazývaný tiež Starý cintorín je prvý mestský cintorín na ulici Kościeliska, vybudovaný okolo roku 1850. Od 20 tych rokov 20. storočia na cintoríne sú pochovávaní, okrem tých, ktorí tu už mali rodinné hrobky, výnimoční ľudia, osobnosti spoločenského, kultúrneho života, vynikajúci horolezci, horskí vodcovia, umelci, ktorí preslávili tento kraj, Tatry, Podhalie a mesto Zakopané.
Cmentarz Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku | |
Cintorín zaslúžilých na Pęksowym Brzyzku | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Cintorín pomenovali po darcovi pozemku Janovi Penksovy. V goralskom dialekte „brzyz” („brzyzek”) znamená breh nad potokom.
Pęksowy Brzyzek je zvláštnym miestom v dejinách Zakopaného. Je miestom odpočinku tých, ktorí tvorili históriu mesta ako bol Tytus Chałubiński i tých, ktorí vytvárali legendy, ako bol Jan Krzeptowski–Sabała, či úspešný lyžiar skokan a tatranský kuriér Stanisław Marusarz.
Cintorín založil v roku 1848 prvý zakopanský farár Józef Stolarczyk a bránu navrhol výtvarník a publicista Stanisław Witkiewicz. [1]
Na Pęksowom Brzyzku na ploche približne 130 m dlhej a 30 m širokej je okolo 500 hrobov, medzi nimi 250 hrobov významných osobností zakopanského života. Cintorín je ohradený kamenným múrom. Takmer všetky náhrobky sú unikátnymi dielami. Sú vytvorené z dreva, kovu alebo kameňa s vysokohorskou tematikou, podhalianskými motívmi, možno tu vidieť originálne goralské kríže i náhrobky s motívmi maľovanými na skle. Mnohé sa zrodili v dielni Władysława Hasiora (keď učil na Umeleckej škole v Zakopanom).
Pri vchode, na pravej strane, sa nachádza symbolický hrob Stanisława Ignacy Witkiewicza, poľského spisovateľa, maliara, filozofa, dramaturga a fotografa. O trochu ďalej je pochovaný Stanisław Marusarz a jeho manželka. Naproti, na druhej strane aleje je hrob Kazimierza Przerwy-Tetmajera a Tytusa Chałubińskeho. Odpočíva tu horský vodca Jan Krzeptowski–Sabała, Maciej Sieczka, Witold Henryk Paryski a jeho manželka, Józef Stolarczyk, Stanisław Witkiewicz otec Stanisława Ignacy Witkiewicza, symbolický hrob má generál Mariusz Zaruski, pochovaná je tu Helena Marusarówna, známa poľská lyžiarka a mnohí iní.[1]
Pred cintorínom, na jeho ľavej strane stojí, kostolík Matki Boskiej Częstochowskiej – najstarší drevený kostol v Zakopanom vybudovaný v rokoch 1847 – 1852. Výzdobu kostolíka tvoria obrazy s ľudovými motívmi a drevené postavy pochádzajúce z 19. storočia. Na oltári je replika čenstochovskej Čiernej madony.
Od 1. júla 2013 je vstup na cintorín spoplatnený. Peniaze sú určené na konzerváciu cintorínskych pomníkov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.