Deoxyribonukleová kyselina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Deoxyribonukleová kyselina[1] (slovenská skratka DNA alebo DNK; angl. skratka je DNA a pochádza z angl. názvu deoxyribonucleic acid) je prírodný polymér zložený z deoxyribonukleotidov. Spolu s kyselinou ribonoukleovou (RNA) patrí medzi nukleové (jadrové) kyseliny. Označujú sa ako nukleové preto, lebo boli objavené v bunkovom jadre (lat. nucleus). DNA sa takisto označuje ako kyselina deoxyribonukleová,[2][3][4] v starších zdrojoch sa označovala i ako dezoxyribonukleová kyselina[5][6][7] alebo kyselina dezoxyribonukleová[8][9][6].
DNA je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi rast, delenie a regeneráciu bunky. Väčšinou je DNA v bunke uložená ako dvojzávitnicová špirála, ktorej vlákna majú navzájom opačnú orientáciu fosfodiesterových väzieb (sú antiparalelné). Dvojzávitnica DNA je veľmi tenká, ale zároveň dosahuje veľkú dĺžku, ktorá mnohonásobne presahuje dĺžku celej bunky. Preto je v bunke veľmi poohýbaná a zvinutá. Prokaryotické organizmy, mikroorganizmy bez bunkového jadra, majú iba jednu pre život nevyhnutnú molekulu DNA v bunke. Je umiestnená voľne v cytoplazme a jej konce sú väčšinou spojené. Eukaryotické organizmy, organizmy s jadrom, majú hlavnú časť DNA v jadre, kde tvorí niekoľko oddelených molekúl, spravidla s voľnými koncami. Okrem hlavnej DNA, označovanej ako chromozomálna DNA, majú organizmy menšie molekuly DNA uložené v bunkových organelách,[10] alebo v krátkych do kruhu uzavretých úsekoch umiestnených v cytoplazme, tzv. plazmidoch. Genetická informácia zapísaná v DNA sa realizuje prostredníctvom dvoch základných krokov, a to transkripcie a translácie.
Základné zložky DNA, jej monoméry, sa nazývajú deoxyribonukleotidy alebo všeobecne nukleotidy (i keď tento pojem zahŕňa i ribonukleotidy). Každý deoxyribonukleotid pozostáva z troch zložiek:
- fosfátového zvyšku kyseliny fosforečnej (PO43−),
- molekuly deoxyribózy,
- dusíkatej bázy. Dusíkaté bázy tvoriace štruktúru DNA sú štyri: adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a tymín (T). Spájajú obe vlákna dvojzávitnice DNA pomocou vodíkových väzieb, pričom platí princíp tzv. komplementarity báz. Komplementarita znamená, že adenín sa v DNA prednostne páruje s tymínom z druhého vlákna dvojzávitnice a guanín s cytozínom.[11]
Poradie jednotlivých dusíkových báz je kľúčové v prenose genetickej informácie. Funkčné úseky DNA, ktoré dokážu určité enzýmy prepísať do RNA, sa nazývajú gény. Tri dusíkaté bázy, ktoré nasledujú za sebou v sekvencii, tvoria triplet, základnú informačnú jednotku pri syntéze bielkovín. Súbor pravidiel, ktorým sú týmto tripletom priradzované aminokyseliny, sa nazýva genetický kód.