Faunovo popoludnie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Faunovo popoludnie (pôvodný názov Prelúdium k faunovmu popoludniu, po francúzsky Prélude à l'après-midi d'un faune) je orchestrálna skladba Clauda Debussyho.
Druh skladby | orchestrálna skladba |
---|---|
Hudobný štýl | impresionizmus |
Vznik | 1893 |
Približná dĺžka | 10 minút |
Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
|
Debussyho ku skomponovaniu skladby inšpirovala báseň Stéphana Mallarmého Faunovo popoludnie, lyrická báseň, opisujúca fauna oddychujúceho za slnečného popoludnia, keď spomína na svoje lásky a čakanie na krásne nymfy si skracuje hrou na syrinx. Pôvodný názov Debussyho skladby je Prelúdium k Faunovmu popoludniu, pretože zamýšľal skomponovať ešte ďalšie dve časti – interlúdium a parafrázu, k čomu však nikdy nedošlo. Debussy zhudobnil len dojem, akúsi esenciu Mallarmého básne, pričom sa vyhol prepisovaniu obsahu. Skladateľ prostredníctvom jemnej a originálnej inštrumentácie i harmónie vystihol mámivú a jemne erotickú atmosféru Faunovho popoludnia veľmi priliehavo. Sám sa o diele vyjadril:
„Hudba tohto prelúdia je veľmi voľná ilustrácia nádhernej Mallarmého básne. V žiadnom prípade si nenárokuje byť jej syntézou. Skôr to je sled obrazov, v ktorých plynú túžby a sny fauna v popoludňajšej horúčave. Potom, unavený naháňaním vystrašených nýmf a najád, podľahne opojnému spánku, v ktorom konečne môže uskutočniť svoje dychtivé túžby v univerze prírody.“[1]
Skladba mala premiéru 23. decembra 1894 v Paríži, pod taktovkou Gustava Doreta. Napriek niektorým kritickým hlasom zaznamenala skladba obrovský úspech, a orchester ju musel ešte raz celú opakovať. Na premiére bol prítomný aj Stephan Mallarmé, ktorý sa vyjadril takto: „Neočakával som niečo také. Tá hudba predlžuje dojem z mojej básne a evokuje jej ovzdušie s väčšou poetikou než farba.“
Skladba má voľnú formu, predstavuje akési súvislé, jemné a veľmi vzdušné hudobné pásmo. Celú skladbu otvára slávne flautové sólo s hlavným motívom, s ktorým Debussy pracuje celú prvú tretinu skladby. Určitý predel prichádza s výrazným hobojovým sólom, po ktorom celá skladba začne byť akousi vzrušivejšou a graduje, bez toho, žeby sa niekedy vymykala z celkovej atmosféry. Po tejto časti flauta zopakuje znovu svoj motív, ktorý od nej prevezme ešte niekoľko nástrojov a skladba postupne voľne doznieva. Skladba je zinštrumentovaná veľmi rafinovane a nápadito, zvláštnosťou je napríklad úsek, kedy violy hrajú vyšší hlas než altovo položené husle, čím je dosiahnuté pôsobivého zvuku. Ďalšou zaujímavosťou je využitie krotál, i keď hrajú len niekoľko tónov v úplnom závere skladby.
Faunovo popoludnie bolo nielen zlomovou skladbou v kariére Debussyho, ale i v celej histórií hudby vôbec. Je to medzníkové dielo, ktoré prinieslo do hudby nový závan a ktoré otvára dvere do celého sveta hudby 20. storočia.