Filozofia 17. storočia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Filozofia 17. storočia sa v západnom svete všeobecne považuje za začiatok novovekej filozofie. Dochádza k upúšťaniu od scholastiky a ku koncipovaniu relatívne rozsiahlych epistemologických alternatívnych systémov.
Dejiny západnej filozofie |
Západná filozofia |
Podľa éry Predsokratovská filoz. • Staroveká filoz. Stredoveká filoz. • Renesančná filoz. Novoveká filoz. • Súčasná filozofia Podľa storočia Filozofia 17. stor. • Filozofia 18. stor. Filozofia 19. stor. • Filozofia 20. stor. |
Pozri aj |
Skoré 17. storočie je často nazývané ako "vek rozumu" alebo "vek racionalizmu". Má nasledovať po období renesančnej filozofie a predchádzať obdobie osvietenstva. Niektorí ho však považujú za súčasť éry osvietenstva. Epistemologické koncepty tohto storočia určili hĺbku sporu medzi racionalizmom a empirizmom. Na vzostupe je matematická metóda, vplyv vedeckých objavov, zmena fyzikálno-matematickej paradigmy v dielach Isaaca Newtona a v astronómii Galilea Galileiho. Je to aj storočie nových politicko-právnych postulátov, čím filozofia získava značný vplyv na revolučné dianie v Európe (Anglicko, Nizozemsko, medzinárodné právo, vzťahy medzi kresťanskými konfesiami po Vestfálskom mieri) a pripravuje sa pôda pre osvietenskú politickú a ekonomickú filozofiu nasledujúcej epochy.
Medzitým dochádza v Perzii k poslednej väčšej etape rozvoja ranej islamskej a iránskej filozofie založením školy transcendentnej teozofie Mullom Sadrom.