Gibraltársky prieliv
From Wikipedia, the free encyclopedia
Gibraltársky prieliv (špa. Estrecho de Gibraltar; arab. مضيقجبلطارق) je morský prieliv medzi Európou a Afrikou, ktorý oddeľuje Atlantický oceán od Stredozemného mora. Široký je asi 15 až 45 km, hlboký až 1 118 m a dlhý asi 70 km od mysu Cap Spartel (Maroko) k mysu Punta Almina (Ceuta). Severné pobrežie prielivu tvorené Španielskom a Gibraltarom sa rozkladá na Pyrenejskom polostrove, južné pobrežie, kde leží Maroko a mesto Ceuta (španielska enkláva na africkom pobreží), je súčasťou afrického kontinentu.
Gibraltársky prieliv z geologického hľadiska predstavuje trhlinu medzi dvomi tektonickými platňami: euroázijskou a africkou. Je jednou z najdôležitejších plavebných ciest na svete, ktorá poskytuje prístup k Atlantickému oceánu a Stredozemnému moru a súčasne zabezpečuje spojenie s Blízkym východom a Áziou prostredníctvom Suezského prieplavu. V námorníctve sa na jeho označenie používa skratka STROG (z anglického: Strait Of Gibraltar).[1] V staroveku bol prieliv známy ako Herkulove stĺpy.[2]
Pred 5 miliónmi rokov bol prieliv geologicky uzavretý, čo spôsobilo vysychanie Stredozemného mora, známe ako Messínska kríza salinity. V súčasnosti je dôležitým miestom kadiaľ prechádzajú rôzne druhy živočíchov - sťahovavé vtáky, ktoré sa v závislosti od ročného obdobia premiestňujú medzi Európou a Afrikou, ako aj veľryby, tuniaky a ďalšie migrujúce morské druhy medzi Atlantikom a Stredozemným morom.[3]. Kvôli tomu je španielske pobrežie polostrova chránené národným parkom Parque natural del Estrecho.