HC VSŽ Košice v sezóne 1998/1999
From Wikipedia, the free encyclopedia
HC VSŽ Košice v sezóne 1998/1999 hrali svoji šiestu sezónu šiesteho ročníka v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži, ktorá niesla názov West extraliga. Do sezóny vstupujú vicemajstri s novým logom a staro-novým názvom klubu.
Košičania pred sezónou vymenili aj trénera, keď Bedřicha Brunclíka vystriedal Ján Selvek. Milan Jančuška ostal na svojej pozícii aj pre túto sezónu.
HC VSŽ Košice | |
Klubové údaje | |
Sezóna 1998/99 | 1. miesto |
Liga | West extraliga |
Základna časť Nadstavbová časť Play-off | 2. miesto 5. miesto Výhra vo finále play-off nad Slovanom Harvard Bratislava |
Liga Statut Hierarchia | West extraliga Profesionálna liga najvyššia liga na Slovensku |
Statut | Profesionálny klub |
Štadión Kapacita Mesto | Crow Arena 2000 divákov Košice, Slovensko |
Prezident | Viktor Špakovský |
Riaditeľ | Ing. Vladimír Šandrik |
Marketingový riaditeľ | Ing. Vincent Lukáč[1] |
Manažér | Slavomír Caban |
Klubové farby | |
Tréner | Ján Selvek Milan Jančuška |
Rozpočet | sk |
Lídri tímu | |
Najlepší strelec | Arpád Györi – 30 gólov |
Najlepši nahrávač | M. Ihnačák – 33 asistencií |
Najproduktívnejší | Arpád Györi – 56 bodov |
Počas prípravy sa Košičania zúčastnili na 5. ročníku trenčianskeho hokejového turnaja Rona Cup. Na tomto turnaji v silnej konkurencii slovenských, českých a fínskeho mužstva obsadili 6. miesto.
V strede novembra odohrali „železiari“ ako víťaz Kontinentálneho pohára v ľadovom hokeji 1997/1998 zápas o IIHF Super Pohár 1998 proti víťazovi Európskej hokejovej ligy 1997/1998 a zároveň úradujúcemu rakúskemu majstrovi VEU Feldkirch. Hokejisti HC VSŽ si v tomto zápase vytvorili množstvo gólových príležitostí, no nedokázali sa presadiť ani raz, zaťial čo ich súper strelil 4 góly a stal sa víťazom superpohára.[2][3]
V decembri 1998 Košice organizovali ako obhajca titulu, finálový turnaj 2. ročníka Kontinentálneho pohára v ľadovom hokeji, takže boli nasadený rovno do finále a nemuseli hrať tretie kolo. V Košiciach sa predstavil tím zo švajčiarskeho mesta Quinto HC Ambri-Piotta, ruský zástupca Avangard Omsk a nemecký EG Düsseldorf.
V prvý deň turnaja 27. decembera 1998 Košičania tesne prehrali s Omskom 3:2, keď nezvládli poslednú tretinu v ktorej ruský tím otočil celý zápas.[4]
V druhý deň 28. decembera 1998 nastúpili hokejisti HC VSŽ proti mužstvu EG Düsseldorf. Zápas skončil jednoznačne 5:0[5] pre slovenského vicemajstra.
V posledný tretí deň turnaja bolo všetko otvorené. Pohár mohli získať všetky tímy okrem Düsseldorfu. Po prvom zápase dňa medzi Omskom a Düsseldorfom, ktorý skončil 4:3 pre rusov, už Avangard nemohol titul vyhrať ani v teoretickej rovine. Košice do súboja vstupovali s tým že musia vyhrať nad HC Ambri-Piotta o dva góly. Túto úlohu sa im nepodarilo splniť, keď vyhrali "len" 2:1.[6]
Víťazom Kontinentálneho pohár v ľadovom hokeji 1998/1999 sa stal tím HC Ambri-Piotta, na druhom mieste skončilo domáci klub HC VSŽ Košice, na treťom Avangard Omsk a posledné miesto finále obsadilo mužstvo EG Düsseldorf.
V úvode najvyššej slovenskej hokejovej súťaži sa v sezóne 98/99 darilo, keď po základnej časti čiže 22. kolách skončili za suverénnym tímom Slovana Harvard Bratislava a zaistili si tým postup do série A a play-off.
Počas sezóny boli v klube veľké naťahovačky okolo prestupu košického útočníka Vlastimila Plavuchu. Najlepši strelec a najproduktívnejší hráč minuloročnej sezóny extraligy v tíme vicemajstra nedostával dosť príležitostí,[7] najmä kvôli výkonom a chcel odísť do iného klubu. Vedenie sa s ním dohodlo, že môže odísť kdekoľvek, ale nemôže posilniť konkurenciu v extralige[8] a tak mu ostávala buď 1. liga alebo zahraničie. [9] O jeho služby sa uchádzal klub z Nemecka a český extraligista HC Bohemex Trade Opava. Nemecký klub chcel Plavuchu len na mesačné hosťovanie čo Košice odmietli a HC Bohemex Trade Opava chcel košického útočnika na hosťovanie, potom na prestup, no nakoniec po zlepšujúcich sa výsledkoch stratil o Vlastimila Plavuchu záujem.[10][11][12][13][14].
Vlastimil Plavucha mal ešte aj po polovici novembra v Košiciach zmluvu, no začal trénovať so Zvolenom.[15] HK mesta Zvolen neskôr prejavil záujem[16][17] o extraligového kanoniera a Košice upustili od toho, že ho nepredajú žiadnemu tímu west extraligy. Celá záležitosť sa natiahla, keď sa tímy nevedeli dohodnúť na cene. Košice nechceli predať Plavuchu pod cenu.[18] Začiatkom decembra to vyzeralo, že sa kluby už dohodnú[19], no HC VSŽ si pýtalo za dovtedy najlepšieho hráča histórie extraligy dva milióny slovenský korún.Zvolenu sa táto suma zdala privysoká a rokovania sa na istý čas prerušili.[20][21]
V priebehu decembra 1998 abdikoval z funkcie prezidenta a člena správnej rady Viktor Špakovský.[22] Z klubu odišli bieloruský legionári Mikulčik a Solopukin.[23] Situácia okolo Plavuchu sa v decembri nepohla.[24][25] Až v polovici januára prišlo riešenie, keď sa tím HC VSŽ Košice dohodol so Zvolenom na prestupe. Košice dostali útočníka Michala Košíka[26][27][28]
V januári odišiel útočník Ľubomír Vaic na hosťovanie do 17. marca do rodnej Spiškej novej Vsi.[29]
21. februára 1999 sa v Trnave odohral Zápas hviezd West Extraligy 1998/1999. Z tímu Košíc boli do tímu VÝCHOD vybraní vo fanúšikovskom hlasovaní brankár Miroslav Šimonovič, obrancovia Daniel Babka, Jerguš Bača, Stanislav Jasečko, útočníci Ľubomír Vaic, Peter Pucher a Igor Liba. Tím východu trénoval tréner Košíc Ján Selvek.[30] Východ tento zápas vyhral 9:7.[31][32][33]
HC VSŽ Košice skončili po nadstavbe na 5. mieste a vo štvrťfinále play-off sa stretli so štvrtým mužstvom tabuľky tímom HK 32 VA Liptovský Mikuláš. Po uvodnych dvoch zápasoch v Liptovskom Mikuláši bol stav série 1:1. Prvý zápas 19. marca Liptáci síce vyhrali 5:2[34] [35], no v druhom v nasledujúci deň prehrali 1:5[36][37]. Po týchto zápasoch sa séria presťahovala do Košíc, kde na staručkom zimnom štadióne Lokomotívy odohrali oba tímy tretí a štvrtý zápas. Tretí zápas sa odohral 23. marca a Košice ho vyhrali 3:2 po štvornásobnom predĺžení[38], keď v 92. minúte rozhodol Peter Pucher. Liptáci po tomto zápase podali žiadosť o zvolanie mimoriadneho zasadnutia správnej rady Združenia oddielov a klubov hokejovej exraligy Slovenskej republiky, kvôli prešetreniu situácie z tretieho zápasu, keď útočník Liptovského Mikuláša Juraj Halaj strelil v 13. minúte predĺženie regurálny gól, ktorý však nebol uznaný[39]. Toto odvolanie bolo o pár dni neskôr zamietnuté.[40] V nasledujúci deň sa odohral štvrtý zápas, v ktorom Košice jednoznačne vyhrali 6:2[41] a postúpili do semifinále víťazstvom 3:1 na zápasy.
V semifinále play-off sa proti HC VSŽ postavila druhý tím po nadstavbovej časti HK 36 Skalica. HC VSŽ Košice poznačené ťažkými finančnými problémami začali predvádzať hru, na ktorú boli ich fanúšikovia po celé tie roky zvyknutí. Prvé dva zápasy sa odohrali v Skalici 29. a 30. marca 1999. Oba stretnutia vyhrali Košičania, keď v prvom zápase vyhrali 5:3[42][43] a v druhom zápase vyhrali 7:1[44][45], keď rozhodli o svojom víťazstve v tretej tretine šesť-gólovým uragánom. Skalici sa v 58. minúte podarilo streliť čestný gól, no v čase 58:35 bolo stretnutie predčasne ukončené za hodené predmety na plochu a obliatie hlavného rozhodcu Mihálika[46]. Séia sa po tomto dvojzápase presunula na východ do Košíc za stavu 2:0. Košice vyhrali hneď prvý domáci zápas v pomere 5:3 a postúpili do finále extraligy víťazstvom 3:0 na zápasy.[47]
Pre HC VSŽ Košice to už bolo šieste finále extraligy v rade a súperom mal byť po roku opäť bratislavský Slovan Harvard, ktorý do finále postúpil ako jasný favorit s 25 bodovým náskokom pred Košicami a nič ako titul ich nezaujímalo.[48] HC VSŽ Košice trápila v tejto sezóne už spomínaná zlá finančná situácia ešte pred play-off niektorí hráči avizovali, že nevedia či vôbec dostanú svoje peniaze.[49] Tesne pred finále so Slovanom Harvard Bratislava sa zdalo, že Košice naň ani nenastúpia.[50] Na tímovej porade sa mali hráči rozhodnúť či pôjdu hrať finále aj bez peňazí. Všetci hráči až na Ryboviča sa rozhodli, že nastúpia[51] a vrátia slovanistom porážku z lanského finále v ktorom Slovan vyhral veľmi kontroverzne 3:2 na zápasy. Tesne pred finále do šatne Košíc prišli do šatni Rezešovci, ktorí prisľubili hráčom prémie za titul.[52] Finále pískali po prvýkrát v histórii aj český rozhodcovia.[53]
Po prvom finálovom zápase, ktorý Slovanom Harvard Bratislava vyhral 4:1[54] a zdalo sa, že Slovan to má vo svojich rukách. V ďalšom zápase Košice vyrovnali sériu na 1:1, keď vyhrali 6:5[55][56][57] a mužstvo Slovanu Harvard sa dostalo pod psychický tlak, pretože si nič iné ako titul nepripúštali a neočakávali.[58][59] V treťom zápase v Košiciach vyhralo domáce mužstvo 3:2[60], čím získalo dva majstrovské mečbaly. Víťazný gól tohoto stretnutia dal Igor Liba.[61]
14. apríla 1999 sa odohral štvrtý zápas finále West extraligy 1998/1999 v ktorom HC VSŽ Košice porazili Slovanu Harvard Bratislava 3:0[62][63] a stali sa po tretíkrát v histórii majstrom Slovenska[64], keď celú sériu vyhrali 3:1 na zápasy. Okrem toho ako prvý tím histórie extraligy získali putovnú trofej pre majstra, ktorú dal zhotoviť vtedajší prezident slovenského zväzu ľadového hokeja Juraj Široký a ktorú si od tejto sezóny predávali majstri Slovenska.[65]
Víťazi aj porazení sa zhodoli v tom, že finále vyhral tím z väčším hokejovým srdcom.[66][67] Po sezóne mali Kosičania prisľubených miliónov slovenských korún ya titul od železiarní.[68][69] Po tejto sezóne s tímu odišla z tímu väčšina hráčov.