HC VSŽ Košice v sezóne 1999/2000
From Wikipedia, the free encyclopedia
HC VSŽ Košice v sezóne 1999/2000 hrali svoju 7. sezónu 7. ročníka najvyššej slovenskej hokejovej súťaži, ktorá niesla názov West extraliga. Klub musel po úspešnom finále z predošlej sezóny, kvôli zlej finančnej situácii, riešiť existenčné problémy[1][2] a zachraňovať sa v slovenskej extralige.
HC VSŽ Košice | |
Klubové údaje | |
Sezóna 1999/00 | 7. miesto |
Liga | West extraliga |
Základna časť Play-off | 7. miesto nepostúpili do play-off |
Liga Statut Hierarchia | West extraliga Profesionálna liga najvyššia liga na Slovensku |
Statut | Profesionálny klub |
Štadión Kapacita Mesto | Crow Arena 2000 divákov Košice, Slovensko |
Prezident | Ing. Tibor Snak |
Riaditeľ | Ing. Juraj Bakoš |
Manažér | Slavomír Caban |
Klubové farby | oranžová, čierna |
Tréner | Peter Slanina a Jozef Lukáč v priebehu sezóny Ján Selvek, Mojmír Božík a Milan Staš |
Rozpočet | sk |
Lídri tímu | |
Najlepší strelec | Jiří Vítek – 21 gólov |
Najlepši nahrávač | M. Ihnačák – 22 asistencií |
Najproduktívnejší | Jiří Vítek – 38 bodov |
Do sezóny vstupoval s novým trénerskym duom Peter Slanina a Jozef Lukáč[3], ktoré striedalo dvojicu Ján Selvek a Milan Jančuška. Milan Jančuška ešte viedol košických hokejistov na prvom tréningu a dva týždne po majstrovskej sezóne no potom sa porúčal aj on.[4]
Hneď po skončení sezóny 1998/1999 z HC VSŽ odišla väčšina skúsených hráčov. Hráčom skončili zmluvy[5] a keďže im klub dlhoval peniaze ešte z predošlej sezóny[6], zmluvy nepredĺžili. V majstrovskom tíme sa začal veľký výpredaj[7].
O skúseného 34-ročného obrancu Jerguša Baču prejavilo záujem[8] mužstvo Deutsche Eishockey Ligy ECR Revier Löwen Oberhausen. Bača s týmto klubom začiatkom mája podpísal zmluvu.[9] Ďalší skúsený obranca Stanislav Jasečko odišiel do tímu HC České Budějovice[10]. Najlepší strelec a najproduktívnejší hráč Košic uplynuléhho ročníka, útočník Arpád Györi mal pred sezónou namierené do extraligovej Skalice[11], s klubom mal dokonca podpísať zmluvu[12], no nakoniec sa obe strany nedohodli a tak zakotvil spolu s Jurajom Kledrowetzom[13] a Ľubomírom Rybovičom v Dukle Trenčín[14]. V polovici júna rozviazala Dukla Trenčín zmluvu s Kledrowetzom a Rybovičom pre porušenie disciplinárneho poriadku[15][16]. Rybovič odišiel pred sezónou do Francúzskej ligy[17] a Juraj Kledrowetz sa snažil dohodnúť s ŠKP PS Poprad.
Obranca Daniel Babka to mal namierené do Norimbergu[18][19]
[20], no nakoniec sa dohodol s tímom slovenského vicemajstra HC Slovan Harvard Bratislava[21][22] s ktorým podpísal trojročnú zmluvu[23]. Mladší z dvojice bratov Pucherovcov Peter Pucher odišiel do českého klubu HC Orli Znojmo.[24]
V ešte prvý aprílový deň podal v mužstve Košíc výpoveď brankár Miroslav Šimonovič, ktorý sa netajil tým, že už viac nechcel chytať v košiciach. O slovenskú brankársku jednotku na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 1999, ktoré sa konali v nórskych mestách Lillehammer, Hamar a Oslo, sa začali zaujímať kluby z Česka, Švajčiarska a Nemecka. Najväčšiu aktivitu však vyvíjal tím ŠKP PS Poprad.[25] Popradčania koncom mája ponúkali Košičanom za Šimonovič dva milióny[26] slovenský korún, Košice však žiadali tri. Začiatkom júna sa oba kluby dohodli na cene a aj na termíne vyplatenia.[27][28] V priebehu leta sa popradský klub začal zaujímať aj o obrancu Juraja Kledrowetza.[29] V posledný júlový deň sa popradčanom začinala príprava na ľade pred novou sezónou[30] na ktorej sa objavil Miroslav Šimonovič aj Juraj Kledrowetz, ktorí stále nemali jasno v tom, kde budú hrať[31] aj keď o podmienkach prestupu druhého menovaného sa rozhodlo v ten istý deň.[32] Peniaze za Juraja Kledrowetza a Miroslava Šimonoviča mali Košičanom prísť na účet do 20. augusta[33]. Dovtedy mali povolenie hrať za Poprad prípravné zápasy a keďže 20. augusta sa o ich osude nerozhodlo[34] povolenie sa zúžilo len na tréning. Definitíva nepadla ani o týždeň.[35] Začiatkom septembra mala agentúra IA and IA zaplatiť prestup oboch hráčov.[36] Táto agentúra dlhovala ŠKP PS Poprad neaké peniaze a vyzeralo to tak, že z prestupu nakoniec nebude nič, pretože Poprad na prestup v hodnote štyroch miliónov slovenských korún za oboch hráčov nemal peniaze a spominaná bratislavská agentúra IA and IA sa dostala do finančných problémov.[37] Poprad sa následne zameral len na prestup Juraja Kledrowetza. Situácia okolo Šimonoviča bola začiatkom septembra nejasná. Chvíľami to vyzralo, že reprezentačný brankár bude rok pauzovať[38], neskôr po zmene prezidenta HC VSŽ Košice, keď do funkcie nastúpil Ing. Tibor Snak, sa zdalo, že nakoniec ostane v Košiciach.[39] Medzitým HC VSŽ Košice žiadali späť od HK VTJ Spišská Nová Ves útočníka Miroslava Ihnačáka, ktorý tam trénoval s mužstvom, ďalej doťahovali prestupy Juraja Kledrowetza do Popradu a Richarda Šechného do Zvolena[40], ktorý o Šechného prejavoval záujem od začiatku leta.[41] HC VSŽ Košice napokon uvolnili Kledrowetza a Šechného, za ktorého prišiel český útočník Jiří Vítek, dňa 10. septembra.[42] O pár dní sa vyriešila aj situácia okolo brankára Šimonoviča, keď sa v Poprade našiel sponzora, ktorý dokázal zaplatiť prestup.[43][44] HC VSŽ na tento prestup pristúpili[45] a Miroslav Šimonovič nastúpil na svoj prvý zápas sezóny za ŠKP PS Poprad v 5. kole proti tímu HC Slovan Harvard Bratislava v ktorom si pripísal víťaznú premieru.
HC VSŽ Košice pred sezónou omladil tím[46] a začali tréningový proces a sezónu s juniromi a hráčmi, ktorí hrali v prvoligových mužstvách.[47][48].
Pred sezónou HC VSŽ Košice hrali viacero prípravných zápasov s poľskýmimi, českými a slovenskými tímami.[49] V rámci prípravy sa nezúčastnili žiadneho turnaja, pretože na žiaden neboli pozvaný.
Pred sezónou sa uskutočnila v Košiciach tlačová konferencia HC VSŽ[50] na ktorej klub oficiálne oznámil ambície na sezónu, či aktúalne informovali o stave rekonštrukcie Zimného štadióna Ladislava Tojáka. Zimný štadión Ladislava Tojáka bol v rekonštrukcii už 6 rokov a na jeho rekonštrukciu sa do toho obdobia preinvestovalo 300 miliónov sk pričom chýbalo ďalších 350 miliónov sk. Košice ešte v minulosti žiadali dotáciu na opravu štadióna, no od štátu dovtedy nedostali ani halier[51].
Začiatkom sezóny tím HC VSŽ Košice predsa len posilnil svoj káder, v ktorom chýbali, skúsenosti ale aj kvalita. Do tímu prišiel útočník Marek Tatár z tímu HC Martimex ZŤS Martin[52], vrátil sa Rybovič z Francúzska[53] a útočné trio Miroslav Ihnačák, René Pucher a Martin Mižík[54]. Ďalej tím posilnili obrancia Rastislav Ondrejčík z ŠKP PS Poprad[55] a Matej Bukna z tímu HC Slovan Harvard Bratislava[56].
Na začiatku sezóny sa Košiciam veľmi nedarilo, keď prvú výhru a s ňou aj prvé body získali až v 7.kole v zápase proti HK VTJ Spišská Nová Ves. Následne o tri kolá neskôr si hokejisti HC VSŽ Košice pripísali aj svoju prvú remízu proti najväčšiemu adeptovi na titul HC Slovan Harvard Bratislava.
Po prehre HC VSŽ so HK VTJ Spišská Nová Ves 0:5 sa v Košiciach začalo hovoriť o zmene na trénerskom poste. Peter Slanina a Jozef Lukáč museli začať bodovať, keďže mladý tím majstra HC VSŽ Košice okupoval nelichotivú poslednú priečku tabuľky s tromi bodmi a mal suverénne najslabší útok a obranu z pomedzi všetkých extraligistov.[57]
HC VSŽ v rozmedzí od 12 do 20 kola získal len ďalši bod v dueli so skalicou a to znamenalo odchod trénerskej dvojice Slanina Jozef Lukáč, ktorí boli už dlhší čas v nemilosti divákov.[58] Odvolaná dvojica dňom 2.novembra 1999 bola nahradená Jánom Selvekom[59], ktorý mal dotiahnuť tým k vytúženej záchrane.[60] Ján Selvek si ako asistenta vybral Milana Staša a hrajúceho trénera Mojmíra Božíka.[61][62]
V období v rozmedzí od 12 do 20 kola do Košíc prišlo viacero posíl[63] ako brankári Martin Klempa[64]
[65] a Marcel Kuriš a obranca Roman Gavalier[66]
Po nástupe trénera Jána Sleveka sa Košiciam podarilo získať hneď 4 body v 4 zápasoch za jedno víťazstvo a dve remízy. Po poslednom štvrtom zápase proti Dukle Trenčín tréner Slevek vyhodil z kádra obrancu Romana Gavaliera[67]. Po tomto úspešnom vstupe nového trénera HC VSŽ Košice nastúpili na skupinu N 2. kola Kontinentálneho pohára v ľadovom hokeji 1999/2000. Skupina N sa hrala v českom meste Plzeň v termíne od 26. novembera do 28. novembera 1999. HC VSŽ Košice tam išli s prioritou pripraviť sa na ligu a záchranu.[68] V tejto skupine sa HC VSŽ stretlo s tímami Unia Osvienčim z Poľska, HKm Zvolen zo Slovenska a domácim celkom HC Keramika Plzeň z Česka.
V prvom zápase sa hokejisti košického HC VSŽ stretli s tímom Unia Osvienčim, nad ktorým zvíťazili presvedčivo 6:2[69].
Na druhý deň Košice nastúpili na zápas proti HKm Zvolen, ktorý prehrali vysoko 6:2[70] a postup nemali vo svojich rukách, keďže pri rovnosti bodov rozhodoval vzájomný zápas a po druhom dni mali všetky tímy po dva bodz. Košičania mohli postúpiť len vtedy ak by v tretí hrací deň zvolen prehral alebo remizoval zápas s Uniou Osvienčim a Košiče by vyhrali nad tímom HC Keramika Plzeň.
V tretí deň sa Košické nádeje rozplynuli ešte pred zápasom s Plzeňou, keďže Zvolen porazil Uniu Osvienčim 4:1. Košice tak do zápasu vstupovali s ambíciou dohrať turnaj so cťou. HC Keramika Plzeň v tomto zápase ešte mohla zobrať Zvolenčanom postup, keďže hneď v prvý hrací deň Zvolen porazili 3:2, víťazstvom nad Košicami. To sa im však nepodarilo, keďže sa im na odpor postavil vtedy 36 ročný legendárny brankár HC VSŽ Jaromír Dragan, ktorý v tom zápase zneškodnil 42 striel súpera. Plzenčania za stavu 2:2 ešte skúšali so zápasom a celou skupinou niečo urobiť, keď pred koncom zápasu odvolali brankára. Tento ťah im nevyšiel a 9 sekúnd pred koncom zápasu, tak Miroslav Pažák strelil rozdielový a víťazný gól Košíc na 3:2[71], čím HC VSŽ Košice obsadili 2. miesto skupiny N za postupujúcim tímom HKm Zvolen.
[72]
Nový tréner Ján Selvek si dal pred vstupom do funkcie záväzok, že zredukuje takmer 40-členný káder. To sa mu aj podarilo, keď poslal viacerých hráčov preč, či už na hosťovanie alebo do dorastu.[73] Po poslednom zápase v roku 1999 proti HK 32 Liptovský Mikuláš, ktorý skončil 4:4 tréner vyhodil aj obrancu Mateja Buknu[74] od ktorého čakal viac a hráčov potrestal tréner odvolaním sústredenia v Tatrách, vedenie zase hráčov pokutou, keď im zobralo minimálne jednu tretinu základného platu.[75]
V priebehu decembra, keď sa extralige nehrala, do Košíc prišiel na skúšku obranca Milan Žitný[76], ktorý pôsobil na farme tímu HKM Zvolen v klube HKM Humenné. Milan Žitný nakoniec trénera Selveka presvedčil. Ďalej HC VSŽ posilnil útočník HKM Zvolen Igor Majeský.[77]
Začiatkom nového roka Košice chytili sériu štyroch prehier a vedenie klubu na hráčov uvalilo sankcie.[78] Výkony sa neskôr zlepšili no v januári košícký tím stratil veľa bodov a koncom januára muselo vedenie riešiť kauzu s hráčmi Jánom Šimkom a Marekom Tatárom, ktorí odmietli nastúpiť na zápas 38. kola proti Dukle Trenčín.[79] Obaja boli po tomto priestupku y tímu vyhodení.[80]
Košice od druhej polovice februára začali víťaziť a tri kolá pred koncom základnej časti si zabezpečili záchranu v zápase so Slovanom Harvard Bratislava, keď remizovali 0:0.[81] V košickom tíme zavládla eufória a hráči za záchranu dostali aj prémie.[82]
HC VSŽ Košice v tejto sezóne napokon obsadili predposledné 7. miesto pred zostupujúcim HK VTJ Spišská Nová Ves. Majstrom sa stal HC Slovan Harvard Bratislava.
Situácia v HC VSŽ Košice sa po sezóne stabilizovala, keďže v ďalšej sezóne z ligy nevypadávalo žiadne mužstvo pre rožširovanie súťaže. Do sponzoringu sa koncom sezóny zapojilo viacero malých sponzorov, Východoslovenské Železiarne pomholi 10 miliónmi sk a vedenie taktiež koncom sezóny oslovilo mesto Košice[83]. Dlh po sezóne ostal vo výške 8,5 milióna sk. Klub HC VSŽ Košice sa taktiež od nasledujúcej sezóny vrátil k názvu HC Košice. 1 mája 2000 bola založená HC Košice s.r.o, ktorá by riadila športový chod klubu a mala by si na seba zarobiť, pričom VSŽ by figurovalo len ako reklamný partner.[84]