americká politička From Wikipedia, the free encyclopedia
Hillary Diane Rodhamová Clintonová (* 26. október 1947, Chicago, Illinois, USA) je americká politička, nominantka Demokratickej strany na post prezidenta USA v prezidentských voľbách v roku 2016 (zvíťazil Donald Trump). V rokoch 2009 – 2013 bola 67. ministerkou zahraničných vecí a predtým pôsobila v role mladšej senátorky (Junior senator) za štát New York (2001 – 2009). V rokoch 1993 – 2001, ako manželka Billa Clintona, 42. prezidenta USA, bola prvou dámou USA. Tiež pôsobila ako prvá dáma štátu Arkansas v rokoch 1979 – 1981 a 1983 – 1992.
Hillary Clintonová | ||||||||
44. prvá dáma USA | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 20. január 1993 – 20. január 2001 | ||||||||
| ||||||||
67. ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických | ||||||||
V úrade 21. január 2009 – 1. február 2013 | ||||||||
| ||||||||
Senátorka Spojených štátov amerických z New Yorku | ||||||||
V úrade 3. január 2001 – 21. január 2009 | ||||||||
| ||||||||
Prvá dáma Arkansasu | ||||||||
V úrade 11. január 1983 – 12. december 1992 | ||||||||
| ||||||||
V úrade 9. január 1979 – 19. január 1981 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Rodné meno | Hillary Diane Rodhamová | |||||||
Narodenie | 26. október 1947 (76 rokov) Chicago, Illinois, Spojené štáty | |||||||
Politická strana | Demokratka (od 1968) Republikánka (do 1968) | |||||||
Alma mater | Wellesley College Yale University | |||||||
Národnosť | Američanka | |||||||
Rodina | ||||||||
Manžel | ||||||||
Deti | Chelsea | |||||||
Odkazy | ||||||||
Hillary Clintonová na hillaryclinton.com | ||||||||
Hillary Clintonová (multimediálne súbory) | ||||||||
Narodila sa v Chicagu a vyrastala v Park Ridge v Illinois. V roku 1969 absolvovala Wellesley College a v 1973 dostala titul Doktor práv (J.D.) na právnickej fakulte Yale University. Po krátkom pôsobení ako právna poradkyňa v americkom Kongrese sa v roku 1974 presťahovala do Arkansasu, kde sa v roku 1975 zosobášila s Billom Clintonom. V roku 1977 sa stala spolu-zakladateľkou neziskovej organizácie Arkansas Advocates for Children and Families. O rok neskôr bola vymenovaná za prvú ženskú predsedníčku Legal Services Corporation a v roku 1979 sa stala prvou spoločníčkou Rose Law Firm. Ako prvá dáma Arkansasu viedla pracovnú skupinu a jej odporúčania pomáhali reformovať arkansaské verejné školy.
Keď bola prvou dámou USA, jej hlavná iniciatíva známa ako Clintonov plán zdravotnej starostlivosti, neprešla v roku 1994 Kongresom. V rokoch 1997 a 1999 hrala veľkú úlohu pri presadzovaní štátneho programu detského zdravotného poistenia, ďalej pri zákone o adopcii a bezpečných rodinách, a zákone o nezávislosti pestúnskej starostlivosti. Na konferencii OSN v roku 1995 o ženách, ktorá sa konala v Pekingu, predniesla kontroverznú a vplyvnú reč, že „ľudské práva sú ženské práva a ženské práva sú ľudské práva“. Jej manželstvo s Billom Clintonom sa stalo predmetom podrobnej verejnej diskusie po jeho škandále s praktikantkou Monikou Lewinskou v roku 1998.
Clintonová bola zvolená do amerického senátu v roku 2000, ako prvá Prvá dáma vo verejnej funkcii a prvá žena – senátorka za štát New York. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 hlasovala za schválenie vojny v Afganistane. Tiež hlasovala za rezolúciu v Iraku (hlasovanie neskôr oľutovala). Hrala významnú úlohu pri vyšetrovaní zdravotných problémov, ktorým čelili záchranári, zasahujúci počas útokov. Hlasovala proti Bushovmu znižovaniu daní. V roku 2006 bola znovu zvolená do senátu. 20. januára 2007 oficiálne oznámila, že sa bude uchádzať o kandidatúru na prezidentku USA vo voľbách v roku 2008. Po neúspechu v primárnych voľbách Demokratickej strany sa stala ministerkou zahraničných vecí USA vo vláde svojho protikandidáta a víťaza volieb, prezidenta Baracka Obamu.
Ako ministerka zahraničných vecí počas Obamovho prvého funkčného obdobia od roku 2009 do roku 2013, Clintonová reagovala na Arabskú jar, počas ktorej obhajovala americkú vojenskú intervenciu v Líbyi. Pomohla organizovať diplomatickú izoláciu a medzinárodné sankcie proti Iránu, v snahe vynútiť si zrušenie vojenského jadrového programu tejto krajiny; to nakoniec viedlo k dohode Nadnárodného spoločného komplexného akčného plánu (Joint Comprehensive Plan of Action) z roku 2015. Po odchode z úradu napísala svoju piatu knihu a oznámila svoju druhú prezidentskú kandidatúru vo voľbách 2016.
Clintonová dostala najviac hlasov a primárnych delegátov v Demokratických primárkach volieb prezidenta USA 2016. 28. júla 2016 formálne akceptovala nomináciu na post Prezidenta Spojených štátov. Stala sa prvou ženou, ktorá bola na túto funkciu nominovaná americkou politickou stranou. Ako súčasť svojej Platformy 2016 zdôrazňovala zvýšenie príjmov, zlepšenie zákona o cenovo dostupnú starostlivosť, reformu financovania volebných kampaní a Wall Street. Tiež sa snažila o zjednodušenie získania občianstva pre nelegálnych prisťahovalcov, rozšírenie a ochranu práv žien a LGBT; snažila sa zaviesť podporu rodín cez platenú rodičovskú dovolenku a univerzálne škôlky.
Hillary Clintonová sa narodila ako Hillary Diane Rodhamová v Edgewater Hospital v Chicagu v metodistickej rodine. Jej otec Hugh Ellsworth Rodham, syn anglického imigranta, vlastnil textilnú fabriku; matka, Dorothy Emma Howell Rodham, bola žena v domácnosti. Má dvoch mladších bratov, Hugha a Tonyho.
Ako dieťa sa zúčastňovala aktivít v kostole a na škole v Park Ridge. Rada športovala, venovala sa tenisu, korčuľovaniu, baletu, plávaniu, volejbalu, a softbalu. Dosiahla veľa ocenení za Brownie and Girl Scout. Navštevovala Maine East High School, kde bola triednou prezidentkou, členkou študentskej rady, vyjednávacieho tímu a členkou National Honor Society. Počas posledného roka vysokej školy jej bola odovzdaná školská cena za sociálna vedu. Ako súčasť rodiny konzervatívcov (republikánov), sa v roku 1964 (ako 16-ročná) zapojila do kampane republikánskeho kandidáta na prezidenta Barryho Goldwatera. Jej rodičia ju v kariére, ktorú si vybrala podporovali.
V roku 1965 sa Hillary Rodhamová zapísala na Wellesley College, kde začala aktívne pôsobiť v politike; bola prezidentkou na Wellesley College Chapter za kolégium republikánov. Počas svojej mladosti bola v 1968 silno zasiahnutá smrťou bojovníka za ľudské práva (práva černochov) reverenda Dr. Martina Luthera Kinga Jr., s ktorým sa osobne stretla v roku 1962. Školu so zameraním politické vedy ukončila v roku 1969.
V roku 1969 začala štúdium práva na Yale Law School (škola práva na Yale), kde pôsobila v školských novinách a pracovala s postihnutými deťmi, pre ktoré získala v roku 1970 grant. Koncom jari roku 1971 sa spoznala so svojim budúcim manželom Billom Clintonom, ktorý tiež študoval na Yale Law School. Počas leta 1971 cestovala do Washingtonu, kde pracovala pre senátora Waltera Mondalesa v oblasti migrácie pracovníkov a výskumu problémov s migrantmi. Počas leta 1972 pracovala v západných štátoch USA na kampani demokratického prezidentského kandidáta Georga McGoverna. Počas ďalších rokov sa venovala postihnutým deťom a bezplatnej právnej ochrane chudobných. Školu ukončila v roku 1973 ako doktorka práv (Juris Doctor) s titulom J.D. Jej záverečná práca bola o právach detí. Potom začala postgraduálne štúdium na Yale Child Study Center.
Počas postgraduálneho štúdia mala na starosti fond pre deti ako konzultant na Carnegie Council on Children. Pripojila sa ku kampani za odstúpenie prezidenta počas aféry Watergate. Neskôr sa stala členkou fakulty na Arkansaskej Universite (ako jedna z dvoch žien), Fayetteville School of Law (škola práva), kde bol Bill Clinton učiteľom.
11. októbra 1975 sa Hillary Rodhamová a Bill Clinton zosobášili v meste Fayetteville, Arkansas; ponechala si svoje rodné meno Hillary Rodhamová (originál: Hillary Rodham). Následne sa presťahovali do hlavného mesta štátu Little Rock, kde Bill Clinton prvýkrát kandidoval do kongresu. V roku 1976 začala pracovať pre firmu Rose (Rose Law Firm), so špecializáciou na deti. Prezident Jimmy Carter ju menoval do rady Legal Services Corporation (1978).
V 1978 bol jej manžel Bill Clinton zvolený za guvernéra Arkansasu; Rodhamová sa tak stala prvou dámou Arkansasu, ktorou zostala 12 rokov.
27. februára 1980 sa Hillary Rodhamovej a jej manželovi narodilo ich jediné dieťa, dcéra Chelsea; v tom čase začala Rodhamová používať meno Hillary Rodhamová Clintonová (originál Hillary Rodham Clinton).
Ako prvá dáma Arkansasu sa angažovala v rôznych programoch pre deti a rodičov, za čo bola v roku 1983 ocenená ako Arkansaská Žena roka (Arkansas Woman of the Year 1983) a v roku 1984 ako Arkansaská Matka roka (Arkansas Mother of the Year 1984).
Súčasne s pozíciou Prvej dámy Arkansasu pokračovala v právnej praxi pre Rose Law Firm. V rokoch 1988 a 1991 ju National Law Journal (právnický časopis) označil za jednu zo 100 najvplyvnejších právnikov v Amerike. Stále sa však venovala i organizáciám, ktoré chránili, zaopatrovali, či podporovali deti (Arkansas Children's Hospital Legal Services, Children's Defense Fund).
Keď Bill Clinton zložil v januári 1993 prezidentský sľub, Hillary Rodhamová Clintonová sa stala Prvou dámou USA. Bola prvou, ktorá mala na tomto poste absolvované postgraduálne štúdium a úspešnú samostatnú kariéru. Bola najaktívnejšou Prvou dámou v histórii Spojených štátov, ako aj významnou osobnosťou s vplyvom na dianie v krajine. Podobne na tom z Prvých dám bola len Eleanor Rooseveltová.
V roku 1993 prezident menoval svoju manželku na čelo pracovnej skupiny pre reformu národnej zdravotnej starostlivosti (Task Force on National Health Care Reform). Odporúčania tejto pracovnej skupiny, pomenované "Clintonovej plán zdravotnej starostlivosti" (Clinton health care plan) a prezývané jeho oponentmi „Hillarycare“, zlyhal, aj keď obe komory parlamentu mali demokratickú väčšinu (Bill Clinton bol demokrat) a v septembri 1994 boli zamietnuté. Vo svojich pamätiach (Living History), Clintonová napísala, že: „jej politická neskúsenosť zapríčinila zlyhanie, no plán reformy zdravotníctva bol dobrý“.[chýba zdroj] Neskôr boli pojmom Hillarycare označované plány univerzálnej starostlivosti o zdravie a republikáni použili ich nepopularitu ako hlavnú zbraň vo voľbách do Kongresu a Senátu v roku 1994.
Kritici poukazovali na to, že Prvá dáma pôsobí vo verejnej politike. Priaznivci naopak argumentovali, že Clintonová nie je odlišná od iného poradcu Bieleho domu a že volič dobre vedel, že by (tak či tak) hrala dôležitú rolu v manželovom prezidentovaní. Bill Clinton vo svojej volebnej kampani vyhlasoval, že miesto jednej zvolia voliči naraz dve osoby (dvaja za cenu jedného). Toto Clintonove prirovnanie viedlo k posmešnému prirovnaniu co-Presidents, prípadne zdrobnenine Billary.
Clintonová bola prvou Prvou dámou, ktorá bola predvolaná vypovedať pred federálnu porotu, keď mala v januári 1996 vysvetliť pomery okolo dokumentov týkajúcich sa právnej firmy Rose Law, pre ktorú pracovala. Bolo to v súvislosti s aférou Whitewater, no nebola obvinená z trestného činu. Počas jej pôsobenia ako Prvej dámy bola objektom oficiálneho vyšetrovania v súvislosti so streľbou v cestovnej kancelárii Bieleho domu (smrť poradcu Vince Fostera). V žiadnej z týchto káuz však nebola oficiálne obvinená, dokonca ani len z previnenia.
Ako Prvá dáma získala mnoho podporovateľov pre problematiku ženských práv a práv detí. V roku 1997 iniciovala detské zdravotné poistenie (Children's Health Insurance Program) pre deti, ktorým nemohli rodičia zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Taktiež dosiahla zvýšenie príspevkov pre štátne zdravotnícke inštitúcie zaoberajúce sa rakovinou prostaty a detskou astmou. Zasadzovala sa za výskum „choroby zo zálivu“ (u vojakov, ktorí boli nasadení v prvej vojne v zálive – Iraku).
Hillary Clintonová zaštiťovala početné konferencie Bieleho domu, ktoré sa zaoberali detským zdravím, vrátane predčasných pôrodov a školského násilia. Bojovala za celonárodné očkovania detí proti chorobám, informovanosť starších žien o mamografii prsníkov (prevencia rakoviny prsníka) a venovala zvýšenú pozornosť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia. Spolu s generálnym prokurátorom sa zaslúžila o vytvorenie kancelárie pre násilie na ženách pri ministerstve spravodlivosti. Ako jedna z mála vystupovala proti zlému zaobchádzaniu so ženami v Afganistane a proti vládnucemu hnutiu Taliban, ktorý túto krajinu riadil a trval na dodržiavaní islamských zvykov, ktoré znevýhodňovali ženy. Zasadzovala sa za zvýšenú aktivitu žien vo svete v medzinárodnom i národnom politickom procese.
Počas svojho pôsobenia na poste Prvej dámy USA mala i mnoho ďalších, menších aktivít. Medzi iným snahu o zachovanie amerických historických pamätihodností, úpravu Bieleho domu (Modrá izba a iné), úpravu záhrady a múzea Bieleho domu, výstavbu prístreškov pre príležitostných návštevníkov na rôzne významné dni národnostných menšín USA a ďalšie.
Keď sa v novembri 1998 uvoľnil post senátora za štát New York (odchod oznámil Daniel Moynihan), viacerí prominenti demokratickej strany, vrátane zástupcu Snemovne reprezentantov Charlesa Rangela z New Yorku, naliehali na Hillary Clintonovú, aby sa oň uchádzala v senátnych voľbách v roku 2000. Keď sa rozhodla kandidovať, jej manžel kúpil dom v Chappaqua, severne od New York City. Tak sa stala prvou Prvou dámou USA, ktorá kandidovala do senátnych volieb v USA. Ako prvý protikandidát za republikánov sa predpokladal starosta New York City Rudy Giuliani; nakoniec sa ním stal Rick Lazio.
Clintonová bola obvinená oponentmi, že nikdy nebývala v štáte New York a nebude participovať na politike a prioritách štátu. Ako odpoveď začala Hillary Clintonová kampaň (listening tour), počas ktorej navštívila niekoľko miest v štáte. V kampani sa zamerala na tradične prorepublikánske oblasti. Hovorila o zlepšení ekonomickej situácie v nich, sľúbila vytvoriť 200 000 miest zameraných na moderné technológie.
Obaja kandidáti boli dobre financovaní. Clintonová spolu s Laziom (v počiatkoch s Giulianim) minuli na kampaň 78 miliónov dolárov.[1] Clintonová nakoniec voľby 7. novembra 2000 vyhrala, s 55 % oproti Laziovým 43 %.[2] Inaugurovaná bola 3. januára 2001.
Ako senátorka nadväzovala na sympatie verejnosti, ktoré získala ako Prvá dáma a budovala vzťahy so senátormi, pričom sa vyvarovala polarizovaniu svojej osoby ako Prvej dámy.[3][4][5] V senáte zasadala v piatich výboroch a troch podvýboroch zameraných na životné prostredie, ako napr. čistý vzduch, jadrovú bezpečnosť, vodu, lesy a pod. a vo dvoch podvýboroch zameraných na deti a rodinu.
Hillary Rodhamová Clintonová, podporovaná manželom, kandidovala vo voľbách za demokratickú stranu proti Barackovi Obamovi a ďalším kandidátom, ktorí však čoskoro kampaň vzdali. Súboj bol najdrahší v histórii strany a žiaden z kandidátov sa nemienil kandidatúry vzdať. Hillary Clintonová (ani Barack Obama) nezískali nadpolovičnú väčšinu voliteľov, preto mali rozhodnúť nezávislí volitelia. Nakoniec Hillary nedokázala zvíťaziť v demokratických primárkach a víťazom sa stal Barack Obama, ktorý sa tak v prezidentských voľbách v roku 2008 stal oficiálnym nominantom Demokratickej strany. Hillary sa v prezidentských voľbách postavila za svojho protikandidáta z demokratických primárnych volieb, dokonca Baracka Obamu podporil aj manžel Hillary, bývalý prezident USA Bill Clinton. Obaja manželia sa aktívne zapojili do prezidentských volieb po boku Obamu, aj keď na nevôľu mnohých podporovateľov Hillary si ju Barack Obama nevybral ako kandidátku na viceprezidentku.
Po inaugurácii za prezidenta ju Barack Obama navrhol na pozíciu ministerky zahraničných vecí, ktorú prijala.
Hillary Clintonová dostala početné ocenenia a pocty, týkajúce sa jej verejne prospešnej služby:
Knihy napísané Hillary Clintonovou (Billom Clintonom) a knihy o Hillary Clintonovej.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.