Ibn Chaldún
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ibn Chaldún, celým menom Abú Zajd Abd ar-Rahmán bin Chaldún al-Hadramí alebo Walí ad-Dín Abd ar-Rahmán bin Muhammad Abí Bakr Muhammad bin al-Hasan (* 27. máj 1332, Tunis – † 17. marec 1406, Káhira) bol arabský filozof, zakladateľ arabskej filozofie dejín, historik, verejný činiteľ.
Ibn Chaldún arabský filozof, historik a politik | |
islamská filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Abú Zajd Abdurrahman bin Muhammad bin Chaldún al-Hadramí |
Narodenie | 27. máj 1332 Tunis |
Úmrtie | 17. marec 1406 (73 rokov) Káhira |
Dielo | |
Odkazy | |
Ibn Chaldún (multimediálne súbory na commons) | |
Jedna z najvýraznejších osobností arabskej kultúry počas obdobia jej úpadku.[1]
Jeho úvod k rozsiahlym svetovým dejinám Kitáb al-ibar (Kniha poučných príkladov) vošiel do dejín pod názvom al-Mukaddima, je „venovaný dejinám a sociológii dejín, úvahám nad chodom ľudskej civilizácie a životom a smrťou celých spoločností“.[2]
Ibn Chaldún sa sústredil na výskum človeka a ľudskej civilizácie. Pozeral sa netradične a predvídavo na vznik a vyvoj ľudskej civilizácie, na genézu politickej moci a na základné ekonomické aspekty spoločnosti.