Imunita
rozlišovacia stránka / From Wikipedia, the free encyclopedia
Imunita môže byť:
- všeobecne: odolnosť[1]
- v biológii: odolnosť živého organizmu proti pôvodcovi choroby alebo jedu či inej látke antigénnej povahy (nádoru, transplantátu a pod.), imúnnosť, pozri imunita (biológia)
- v medicíne: forma nepriamej ochrany pred šírením nákazlivej infekčnej choroby, ktorá môže vzniknúť, keď sa dostatočné percento populácie stane imúnne, pozri kolektívna imunita
- vo svetskom práve: vyňatie osôb z pôsobnosti trestného práva, exempcia, trestná nedotknuteľnosť,[1][2] pozri imunita (právo)
- v cirkevnom práve: pozri imunita (cirkevné právo)
- v diplomacii: skrátene diplomatická imunita, výsada trestnej nedotknuteľnosti diplomatov, nedotknuteľnosti miestností diplomatickej misie, ochrany spojov misie a oslobodenia od ciel a daní pre diplomatický personál v danom cudzom štáte,[1] pozri diplomatická imunita
- historicky: vyňatie významných šľachticov, kláštorov a miest z právomoci kráľovských úradníkov najmä v práve a financiách, pozri imunita (história)
- v informatike: skrátene šumová imunita, odolnosť zariadenia proti šumivému signálu, superponovanému na vlastnom funkčnom signále,[1][3] pozri šumová imunita
- v metalurgii: skrátene imunita kovu, prirodzená alebo vnútená odolnosť kovu proti vplyvom korózie,[4] pozri imunita kovu
- v literatúre: názov básnickej zbierky autorky Márie Ferenčuchovej, pozri Mária Ferenčuchová