Inflácia (ekonomika)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Inflácia (lat. nadutie, nadúvanie) označuje v národnom hospodárstve všeobecný nárast cien ekonomických statkov, čo má za následok zníženie kúpnej sily peňazí.[1] Inflácia v praxi je prejavom ekonomickej nerovnováhy a znamená, že napríklad za 1 euro sa pri zvýšenej inflácii dá kúpiť menej ako v minulosti, euro má menšiu hodnotu ako predtým, jeho kúpna sila sa znížila. Prispôsobovanie výšky príjmov (dôchodkov, miezd) výške inflácie sa nazýva valorizácia. Opatreniami voči inflácii sú sledovanie stability cenovej úrovne a zriaďovanie centrálnych bánk, ako napríklad Európska centrálna banka alebo systémov ako Federal Reserve System. Inflácia je predmetom výskumu ekonómie, špeciálne makroekonomiky. Podáva dôležité informácie o tom ako sa ekonomika vyvíja.
Antonymom pojmu inflácia je deflácia (záporná inflácia), signifikantný (značný) a trvácny pokles cien tovarov a služieb.[2]
Pojmom dezinflácia sa označuje znižovanie miery inflácie. Reflácia označuje stav, ktorý nastane po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Hyperinflácia je vysoká inflácia, ktorá je spôsobená hlavne stratou dôvery v menu.
Vysoká inflácia mení prerozdelenie príjmov, zapríčiňuje neistotu a vedie k ekonomickým deformáciám. Aké závažné sú jej účinky a či je cieľom dosahovať nulovú mieru inflácie, je nevyjasnená otázka a predmetom mnohých sporov.
Inflácia nie je len niečo zlé. Tri výhody inflácie sú [1] príjmy štátu z tvorby peňazí tzv. razobné, [2] možnosť použiť negatívne reálne úrokové sadzby ako ekonomicko-politický inštrument a [3] skutočnosť, že inflácia a peňažná ilúzia môžu uľahčiť proces valorizácie. [3]