Jodid strieborný

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P273, P391, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Nebezpečná pre; životné prostredie; (N)
Vety R	R50/53
Vety S	S22, S24/25
	NFPA 704
	0 2 0

	Jodid strieborný
	Jodid strieborný
	Jodid strieborný
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	AgI
Vzhľad	žltá kryštalická látka
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	234,8 u
Molárna hmotnosť	234,771 g/mol
Teplota topenia	554 °C
Teplota varu	1 506 °C
Hustota	5,674 g/cm3 (γ); 5,64 g/cm3 (β); 6,1 g/cm3 (α)
Rozpustnosť	vo vode:; 2,8•10-7 g/100 ml; v polárnych rozpúšťadlách:; roztok jodidu draselného; roztoky tiosíranov; roztoky kyainidov; roztoky amonných soli (málo)
	Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	40,1 J/g
Entropia varu	478,3 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−61,9 kJ/mol (γ)
Štandardná entropia	155,5 J K-1mol−1 (γ)
Štandardná Gibbsová energia	−66,4 kJ/mol (γ)
Merná tepelná kapacita	0,243 J K−1 g−1 (γ)
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Hrozby
Vety H	H410
Vety EUH	žiadne vety EUH
Vety P	P273, P391, P501
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Nebezpečná pre; životné prostredie; (N)
Vety R	R50/53
Vety S	S22, S24/25
	NFPA 704
	0 2 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	7783-96-2
Číslo UN	3077
EINECS číslo	232-038-0
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Jodid strieborný (AgI) je žltá kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a striebra. Používa sa pre svoju fotocitlivosť vo fotografii, ako antiseptikum v medicíne a pre umelé vyvolávanie dažďa a zakladanie oblakov. Jodid strieborný je prakticky nerozpustný vo vode a veľmi zle rozpustný aj v koncentrovanom roztoku amoniaku^[1].

Rýchle fakty Bezpečnosť ...

Zavrieť

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného sa s teplotou mení. Sú známe nasledujúce fázy^[2]:

Do teploty 420 K (147 °C) existuje jodid strieborný v β-fáze, čo je wurtzitová štruktúra. Je známy ako minerál jodargyrit.
Nad 420 K podlieha premene na α-fázu, čo je objemovo centrovaná kubická štruktúra a strieborné ióny sú náhodne rozptýlené medzi koordinačné čísla 2, 3 a 4.
Pri teplotách pod 420K existuje aj metastabilnej γ-fáze, majúcej sfaleritickú štruktúru. V prírode sa tejto podobe vyskytuje v podobe minerálu miersitu.

Fotografia

Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

Vo fotografii sa jodid strieborný začal prvýkrát využívať v technike daguerrotypia, patentované Louisom Daguerreom už v roku 1839. Fotografický obraz sa zaznamenával na dosku potiahnutú jodidom strieborným, pričom doba expozície trvala asi 15 až 20 minút.

Vyvolávanie dažďa

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného je podobná štruktúre ľadu, čo umožňuje vyvolávať mrznutie (heterogénnej nukleacii) pri zakladaní oblakov s cieľom umelo vyvolať dážď (kryštáliky pôsobia ako kondenzačné jadrá). Pre tento účel sa spotrebuje približne 50 ton jodidu strieborného ročne, z toho pri každom takomto experimente 10 až 50 gramov^[3]. Táto metóda sa najviac používa v Číne alebo na Blízkom východe, napr. V Spojených arabských emirátoch.^[4]