Johann Gutenberg
nemecký kovorytec a vynálezca / From Wikipedia, the free encyclopedia
Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg (* asi 1400, Mainz, Rímsko-nemecká ríša – † pred 26. februárom 1468, tamtiež[1]) bol nemecký kovorytec a vynálezca. Preslávili ho najmä vynálezy a inovácie v oblasti mechanickej kníhtlače.
Johannes Gutenberg | |
nemecký kovorytec a vynálezca | |
Gutenberg na posmrtnom portréte. Autentické portréty sa nezachovali | |
Rod. meno | Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg |
---|---|
Narodenie | asi 1400 Mainz, Rímsko-nemecká ríša (dnešné Nemecko) |
Úmrtie | pred 26. februárom 1468 tamtiež |
Zamestnanie | kovorytec a vynálezca |
Známy vďaka | vynálezom a inováciám v oblasti mechanickej kníhtlače |
Odkazy | |
Commons | Johann Gutenberg |
Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg zaviedol v Európe tlačiarenský stroj s pohyblivým typom písma. Hoci sa pohyblivé písmo používalo už vo východnej Ázii, Gutenberg vynašiel tlačiarenský lis,[2] ktorý sa neskôr rozšíril po celom svete.[3] Jeho práca viedla k informačnej revolúcii a k bezprecedentnému masovému rozšíreniu literatúry v celej Európe. Mal veľký vplyv na rozvoj renesancie, reformácie a humanistického hnutia.
Medzi jeho mnohé príspevky k tlači patrí vynález procesu na masovú výrobu pohyblivého písma, používanie atramentu na báze oleja na tlač kníh,[4] nastaviteľné formy,[5] mechanické pohyblivé písmo a vynález dreveného tlačiarenského lisu podobného poľnohospodárskym skrutkovacím lisom z tohto obdobia.[6] Za Gutenbergovu metódu na výrobu písma sa tradične považuje zliatina typového kovu a ručná forma na odlievanie písma. Zliatina bola zmesou olova, cínu a antimónu, ktorá sa tavila pri relatívne nízkej teplote na rýchlejšie a úspornejšie odlievanie, dobre sa odlievala a vytvárala trvanlivé písmo.[7] Jeho hlavné dielo, Gutenbergova Biblia, bola prvou tlačenou verziou Biblie a bola oceňovaná pre svoju vysokú estetickú a technickú kvalitu.
Gutenberg sa často uvádza medzi najvplyvnejšími osobnosťami v dejinách ľudstva a jeho pamiatka sa pripomína na celom svete. Pri príležitosti 500. výročia jeho narodenia bolo v roku 1900 v jeho rodnom meste Mainz založené Gutenbergovo múzeum. V roku 1997 vybral časopis Time Life Gutenbergov vynález ako najdôležitejší vynález druhého tisícročia.[8]