Korjo
kórejské kráľovstvo v rokoch 918 až 1392 / From Wikipedia, the free encyclopedia
Korjo (hangul: 고려; hanča: 高麗) bola kórejská dynastia, ktorú v roku 918 založil kráľ Tchädžo a trvala až do roku 1392. Kráľovstvo neskôr dalo meno modernému exonymu „Kórea“.[1] V roku 936 dynastia spojila Neskoré Tri kráľovstvá a vládla väčšine Kórejského polostrova až do roku 1392, kedy moc prebral zakladateľ Čosonu. Dynastia Korjo rozšírila v rokoch 936 – 943 kórejské hranice na severe po dnešný Wonsan, v roku 993 po rieku Ja-lu a v roku 1374 už zaberala takmer celý Kórejský polostrov.
Korjo 고려국 (高麗國) 고려왕조 (高麗王朝)
| |||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Vznik |
|||||||||||||
Zánik |
|||||||||||||
|
Dva z najvýznamnejších produktov tohto obdobia sú seladónová keramika a Tripitaka Koreana – budhistické kanonické texty (Tripitaka) vyryté do viac ako 80 000 drevorytov, ktoré sú dodnes uložené v kláštore Häinsa. Obyvatelia Korja v roku 1234 zostrojili prvý kovový pohyblivý typ, ktorý bol schopný tlačiť knihy.[2][3][4] Najstaršia takto vytlačená zachovaná kniha je Čikdži z roku 1377.[5]
V roku 668 si Silla za pomoci dynastie Tchang podmanila Päkče a Kogurjo, ale koncom 9. storočia sa prejavila nestabilita a na panovníkov začali tlačiť mocní štátnici. V roku 900, keď mnoho lupičov a štvancov vyvolávalo nepokoje, sa generál Kjon Hwon vzoprel nadvláde Silly v oblasti Čolla a založil Neskoré Päkče. O rok neskôr sa v severných oblastiach vzbúril Kung Je a založil Tchäbong. K Tchäbongu sa ako generál pridal syn miestneho šľachtica, Wang Kon.
Tchäbong padol, keď sa Wang Kon v roku 918 vzbúril a Kung Jeho zabil.[6] V júli toho istého roku bol korunovaný za kráľa Tchädža. Silla bola Korjom a Neskorým Päkčem premožená a v roku 935 sa Korju vzdala. Neskoré Päkče sa vzdalo v roku 936 a Korjo si udržalo neporušenú dynastiu, ktorá vládla 474 rokov, aj keď v rokoch 1170 – 1270 vládli vojenskí vodcovia.
Do konca 13. storočia bolo Korjo kvôli Mongolom a ich dynastii Jüan už značne oslabené. Hoci sa v polovici 14. storočia podarilo kráľovi Kongminovi svoje kráľovstvo spod nadvlády Jüanu vyslobodiť, v roku 1392 sa generál I Song-gje vzbúril, zvrhol z trónu Kongjanga a sám sa vyhlásil za kráľa Čosonu, Tchädža.