Krupinská planina
pohorie na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Krupinská planina alebo staršie Krupinská výšina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria.
Krupinská planina (Krupinská výšina) | |
geomorfologický celok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
Okresy | Veľký Krtíš, Zvolen, Krupina, Levice |
Nadradená jednotka |
Slovenské stredohorie |
Susedné jednotky |
Štiavnické vrchy Pliešovská kotlina Javorie Ostrôžky Juhoslovenská kotlina Podunajská pahorkatina |
Podradené jednotky |
Bzovícka pahorkatina Dačolomská planina Modrokamenské úboče Závozská vrchovina |
Súradnice | 48°17′0″S 19°12′0″V |
Najvyšší bod | Dlhý diel |
- výška | 818 m n. m. |
Rozloha | 853 km² (85 300 ha) |
Geologické zloženie | neovulkanity |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Wikimedia Commons: Krupinská planina | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
Na východe susedí pohorie Ostrôžky, severným smerom leží Javorie a Pliešovská kotlina. Severozápadným smerom nadväzujú Štiavnické vrchy, západne krajina klesá do Podunajskej pahorkatiny. Južný a juhovýchodný okraj lemuje Juhoslovenská kotlina.[1]
Delenie
Charakteristika
Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 818 m n. m. vysoký Dlhý diel[2], ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný.[3] Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m. Nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.
Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa. Medzi významné patrí Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava.
Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.