Lechi
From Wikipedia, the free encyclopedia
Lechi (hebr. : לח"י, akronym pre Lochamej Cherut Jisrael, tzn. Bojovníci za slobodu Izraela, hebr. : לח"י - לוחמי חרות ישראל) bola ozbrojená podzemná sionistická skupina v mandátnej Palestíne. Jej cieľom bolo násilne vyhnať britskú správu z Palestíny, umožniť neobmedzenú imigráciu Židov a vytvorenie židovského štátu. Na začiatku sa volala Národná vojenská organizácia v Izraeli.[1] Niekedy sa Lechi označovala podľa jej zakladateľa Avrahama Sterna ako Sternova skupina či (názvom, ktorým používali Briti) Sternov gang.[2]
Najmenšia a najradikálnejšia z troch sionistických vojenských skupín (Hagana, Irgun a Lechi) nikdy nemala viac než niekoľko sto členov. Lechi sa v roku 1940 odtrhla od Irgunu a v roku 1948 sa identifikovala s náboženským sionizmom (aj keď väčšina členov neboli ortodoxní Židia), ako aj s ľavicovým nacionalizmom (aj keď väčšina členov chcela zostať politicky nestranná).[3][4] Lechi bola v pozadí vraždy lorda Moyna v Kahire v novembri 1944 a uskutočnila celý rad útokov proti britskej správe a palestínskym Arabom. Britská mandátna správa ju označila za teroristickú organizáciu[5] a novo vzniknutá izraelská vláda ju zakázala podľa protiteroristického zákona, schváleného tri dni potom, ako príslušník Lechi v septembri 1948 zavraždil vyslanca Organizácie spojených národov Folke Bernardotta.[6] Rada bezpečnosti OSN označila Bernardotteho vrahov za „kriminálnu skupinu teroristov a Lechi obdobne odsúdil aj ďalší vyslanec OSN Ralph Bunche.[7]
14. februára 1949 vyhlásil Izrael amnestiu, ktorá sa vzťahovala na všetkých členov Lechi. V roku 1980 bola skupina poctená zavedením stuhy Lechi, vojenského vyznamenania udeľovaného „za vojenskú službu pred založením Štátu Izrael.“[8] Jedným z vodcov Lechi bol aj neskorší izraelský premiér Jicchak Šamir.