Metafyzika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Metafyzika je také zameranie filozofie, ktoré sa usiluje uchopiť bytie ako také a to, čo mu ako takému prináleží, bytie jestvujúce poza empiricky okúsiteľné súcno (jestvujúcno), kde toto súcno od neho bytostne a podstatne závisí, a to tak pokiaľ ide o svoje jestvovanie, ako aj pokiaľ ide o jeho účel. Aristoteles používal na označenie takéhoto skúmania termín „prvá filozofia“ (gr. proté philosophia).
Metafyzika je základná filozofická oblasť skúmania, v ktorej korenia všetky filozofické disciplíny. Metafyziku zvyknú členiť podľa nemeckého osvietenského filozofa Christana Wolffa na filozofiu bytia (ontológia), kozmológiu, filozofiu človeka (filozofická antropológia, filozofia existencie) a filozofiu Boha (filozofická teológia).[1]
Metafyzika sa postupne vyvinula do osobitnej filozofickej disciplíny o nadzmyslových, len rozumom postihnuteľných (inteligibilných) veciach (substancia, esencia, Boh, duša, nesmrteľnosť, zlo atď.) chápaných ako stále, nemenné a večné entity alebo princípy.[2]