Milánsky edikt
From Wikipedia, the free encyclopedia
Milánsky edikt (lat. Edictum Mediolanense) bola deklarácia cisárov Constantina I. a Licinia, uzavretá počas ich stretnutia v Miláne vo februári 313, ktorá zaručovala slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši. Zachoval sa však vo forme, ktorá nie je ediktom a ktorá nebola vydaná v Miláne.[1]
Rímsky dejepisec Lactantius sa o ňom vo svojom diele De mortibus persecutorum[2] zmieňuje ako o liste, ktorý Licinius adresoval správcom provincií na východe, ktoré získal po porážke Maximiana a ktorý zverejnil v júni 313 v Nikomédii.
Kresťanstvo bolo za povolené náboženstvo (religio licita) uznané už skôr, serdickým ediktom (311), ktorý tiež kresťanom umožnil opätovne si postaviť chrámy.