From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľkoknieža Nikolaj Michajlovič Romanov (Николай Михайлович Романов) (* 26. apríl, 1859, Cárske Selo, Rusko – † 28. január, 1919, Petrohrad, Rusko) bol generál ruskej cárskej armády, historik doby Romanovovcov a amatérsky entomológ – lepidopterológ. Bol významný vzdelanec, ale predovšetkým demokrat–humanista a mecenáš mnohých významných ruských entomológov.
Nikolaj Michajlovič Romanov | |
ruský generál, dejepisec, historik, entomológ – lepidopterológ | |
Narodenie | 26. apríl 1859 Cárske Selo, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 28. január 1919 (59 rokov) Petrohrad, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Nikolaj Michajlovič Romanov |
Narodil sa roku 1859 v Cárskom Sele. Bol člen starej ruskej cárskej rodiny Romanovovcov (pochádzal z nej i posledný ruský cár Mikuláš II., ktorého s celou rodinou popravili počas Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie). Bol starším synom námestníka kaukazského gubernátora, Michajla Nikolajeviča Romanova (*1832) a Olgy Cecily Fedorovny von Baden (* 1839). Bol aj vnukom ruského cára Nikolaja I. a bratrancom posledného ruského cára Nikolaja II. Dostal vojenské vzdelanie. Roku 1878 bol zaradený do dôstojníckeho stavu. V rokoch 1877 – 1878 sa zúčastnil i rusko-tureckej vojny. Dosiahol hodnosť generála.
Počas nepokojných rokov, ktoré nasledovali po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii neemigroval do zahraničia, ale ostal pôsobiť v Petrohrade. V marci 1918 ho odoslali do vyhnanstva do Vologdy na Sibíri, avšak 14. júla ho zatkli spoločne s bratom Jurajom Michajlovičom a uväznili v miestnom väzení, 21. júla ich previezli do Petrohradu do väzenia Čeky. Dňa 28. januára ráno ho v Petropavlovskej pevnosti zastrelili.
Ako historik prispel k štúdiu dejín Ruska počas vlády cára Alexandra I. Jeho diela, uverejnené v ruštine a francúzštine zahrnujú diplomatické dokumenty Alexandra I. a Napoleona, životopis cárovho blízkeho priateľa Pavla Stroganova a biografické štúdie Alexandra I. a jeho manželky Alžbety Alexejevny.
Už počas svojich detských rokov, ktoré strávil na Kaukaze, sa zaujímal o zber a štúdium motýľov, ako i o štúdium prírodných vied vo všeobecnosti. V tejto jeho záľube ho podporovali tiež viacerí entomológovia, ako napr. Gustav Ivanovič Sievers, (1843 – 1898) a Alexander Becker (1818 – 1901), ktorí už od roku 1870 zbierali pre neho motýle.
Zoskupil okolo seba elitu vtedajšej ruskej entomologickej komunity a bol mecenášom viacerých lepidopterológov, ako boli Sergej Nikolajevič Alphéraky, Nikolaj Grigorijevič Erschoff, Hugo Fiodorovič Christoph, Grigorij Efimovič Grum-Grshimailo. Spolupracoval i so zahraničnými lepidopterológmi, ako napr. s Karlom Fixsenom, Pietrom Corneliusom Tobiasom Snellenom (1832 – 1911), Dr. Ottom Staudingerom (1830 – 1900). Bol zakladateľom a vydavateľom viacdielnej série Mémoires sur les Lépidoptères (Spomienky o motýľoch), ktorá vychádzala v Petrohrade v období rokov 1884 až 1897 a celkove mala 9. vydaní. V prvom dieli, ktorý vyšiel v roku 1884 publikoval svoju prvú prácu o motýľoch Kaukazu, ktorými sa zaoberal už od svojho detstva a z tohto obdobia je známy i jeho popis nového kaukazského poddruhu vidlochvosta Papilio alexanor ssp. orientalis.
Dňa 5. decembra 1898 sa stal čestným členom Petrohradskej akadémie vied, bol predsedom Cárskej ruskej historickej spoločnosti (Императорского Русского Исторического Общества).
Jeho menom bolo na jeho počesť pomenovaných viacero druhov hmyzu, napr.: Melitaea romanovi Grum–Grshimailo 1891, Tomares romanovi a pod.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.